streda 18. júna 2014

Nechty na diaľku

Čo to vlastne je? Je to niečo, čo funguje už naozaj po celom svete, je to už celkom bežná vec. A je to handmade! Niekedy keď sa chcela nejaká šikovná ženuška podeliť o svoju zručnosť v lakovaní nechtov, musela si otvoriť štúdio. Dnes už je to jednoduchšie a môžeš s tým začať aj ty! 

Ja som si vždy lakovala nechty, najviac ma bavilo, ak boli poriadne uletené - proste také, s akými by ťažko ženy vyšli medzi ľudí. Keď som začala robiť handmade aj pre vás, nielen pre seba, nechty mi chýbali... Až som raz narazila na úplnú pecku! Nechty, ktoré sa dali kúpiť cez internet. Strašne ma ten nápad nadchol a po krátkom váhaní som skúsila. Kúpila som si balenie umelých nechtov (takých kvalitných), lakov som doma mala habadej, zo všetkých farieb a lakovala som... A malo to úspech :) Zo začiatku len v rámci mojej rodiny, ale už sa dostali aj ďalej, do sveta. Sestry boli nadšené a hneď si vyberali. Po viacerých deťoch majú už nechty zničené (odliv vitamínov z tela...) a tak oceňujú túto alternatívu. 

Už vám vidím na tvárach: umelé nechty? Fuj! Radšej si budem lakovať sama svoje. Jasné, chápem :) Je to asi trochu divoké.
Ale majú aj svoju výhodu oproti tým našim prírodným. Z tých našich pazúrikov sa lak (akýkoľvek, aj najkvalitnejší) po nejakom (krátkom) čase odlúpne a vyzerá to nevzhľadne. Treba si nájsť čas na odlakovanie a dovtedy chodíme ako strašidlá (no nie?). Z tých umelých sa lak neodlúpne (ani ten najlacnejší!). Je to celkom prirodzené, pretože plastové nechty a laky sú látky anorganické a naše vlastné nechty sú organické a kým sa rovnaké látky navzájom na seba viažu a "priťahujú sa", rozdielne látky sa "odpudzujú" - naše telo sa snaží laku ako cudzej látky zbaviť (a preto nám lak z nechtov odpadne). 
Samozrejme, že sú to vlastne "jednorázovky" (hm, ale... to sú naše vlastne-nalakované nechty tiež, nie?) oproti gélovým či iným nechtom zo štúdia (ale fuj fuj, mne osobne sa nepáči, keď vidím tie hrubočizné gélové nechty, ono to proste vidno, že sú umelé, nevyzerá to prirodzene). Ale dajú sa použiť aj opakovane, ak sa nalepia pomocou špeciálnych obojstranne lepiacich štítkov na nechty
Trvanlivosť nechtov, ako som to odskúšala:
Nechty prilepené lepidlom vydržia až 12 dní (tak dlho som ich vydržala mať, kým som si ich dala dole. Ale podľa toho, ako držali, vydržia aj dlhšie. Laku ani nechtom sa nič nestalo, napriek tomu, že som v domácnosti bežne fungovala, umývala riad, sprchovala sa atď. Tu odporúčam jednorázové použitie (kvôli vrstve lepidla už asi nepadnú tak dobre na prirodzený necht). Nechty som skúšala strihať manikúrovými nožnicami - ani jeden necht sa mi nezlomil ani nepraskol a takisto sa nepoškodila vrstva laku. Ale prosím, ak si chcete skrátiť a pilníkom upraviť nechty, radšej opatrne :)
Budem rada, ak mi napíšete svoje postrehy a názory. Nosili by ste také nechty? Alebo radšej by ste si dali urobiť také hrubé dlhodobé zo štúdia? Už ste sa predtým stretli s handmade nechtami predávanými "na diaľku"? Nemyslím tie, ktoré dostať v obchodoch s leopardím vzorom za dve eurá a praskajú po dĺžke, ešte ich ani nestihnete nalepiť :)  
Ďakujem, že ste sa dostali až sem. Na záver ukážky z mojej tvorby (viem, koľko ľudí, toľko chutí. A ja som zameraná skôr na tie crazy kúsky - lebo tie nikto neponúka. Ale občas rada spravím aj kúsok elegancie):

Niečo z elegancie: 



Niečo z extravagancie:

Niečo z graffiti: 

Clockpunk s 3D súčiastkami: 

Niečo zo svetovej produkcie: 



1 2 3 4 5
1 2 3 4 5 

Tak čo, dali by ste sa na také niečo nahovoriť? :)
Páčia sa vám nejaké?


Mariana
****
Článok som prevzala zo sashe, kam som ho už dávnejšie prvýkrát publikovala. 

pondelok 16. júna 2014

Manuál spokojnej manželky (FotoPostup)

Ahojte tvorivci, dlho som sa prikladala k tomu, pridať tento jednoduchý fotopostup výroby trošku zložitejšej knižky. Ručnú výrobu nízkonákladových kníh (bibliofílií) som sa učila na strednej škole a vždy ma to veľmi bavilo. Zopár kúskov vlastnia moji najbližší priatelia z rôznych období môjho života. 

Túto som spravila pre manžela k jeho narodeninám. Rozmýšľala som, čo by som mu mohla dať, chcela som aj niečo osobného, nielen kupovaný dar. A chcela som, aby to bolo aj vtipné, lebo manžel je veselý človek a vtipy má rád. Tak som si povedala, že pekný darček preňho by bol, ak by bola jeho žena spokojná :) A aby vedel ako presne na to, napísala som mu manuál. Takto nikdy nezabudne, čo na mňa platí, vždy si môže osviežiť pamäť a prečítať si ho znovu. 

Výroba takejto (či podobnej) knižky je síce jednoduchá, ale zdĺhavá - za 10 minút to určite hotové nebude. Takže odporúčam skôr trpezlivejším povahám :) Fotopostup je jednoduchý, takže k fotkám pridám len stručný popis, myslím, že to postačí. Všetko treba starostlivo merať, to je moja posledná rada a teraz už hurá na to: 

1. pripravila som si všetko potrebné

 2. kancelársky papier som natupovala slabým čiernym čajom

3. vysušený nafarbený papier som preložila napoly po dĺžke a potom narezala napoly po šírke

4. farebný hodvábny papier som preložila archami (slúžil na oddelenie troch častí knihy)


5. archy som zošila


6. potom som z niektorých strán väčšinu odtrhla podľa pravítka (len pre ozvláštnenie knihy)


7. tiež som odtrhla zo strán dookola po všetkých okrajoch, tu vidno, ako to vyzeralo


8. prilepila som obe predsádky na archy a chrbát vnútra knihy zlepila po dĺžke maskovacou páskou

9. pripravila som si kožený prebal a narezala som si časti dosiek knihy z krabice od topánok

10. spredu koženého obalu som podľa samolepky vystrihla okienko, potom aj v hodvábnom papieri

11. pribila som kovové cvoky, zozadu som cvokom pripevnila aj kožený pásik


12. zatvorila som okraje smerom dnu a zalepila ich zo všetkých strán

13. chrbát knihy som zvnútra prelepila maskovacou páskou - kvôli estetike a prilepila predsádky na obal

14. takto vyzerala skoro hotová kniha


15. nakoniec som vypísala názov knihy, hotovo :)

Ešte malý tip na záver, o ktorom som ja vtedy nevedela: ostrapkané okraje kože sa dajú pekne zahladiť opaľovaním nad plameňom zapaľovača, treba opatrne, aby sme nespálili kožu. 
Tak čo, trúfli by ste si na vlastnú? :) 

****
Článok som prevzala zo sashe, kam som ho už dávnejšie prvýkrát publikovala. 

nedeľa 15. júna 2014

Rozprávková hra (FotoNePostup)

Moje netere majú ozaj kopu vecí, kopu hračiek a všetkého možného, ale keď sme spolu, radšej sa so mnou hrajú nejaké hry ako by sa mali hrať so svojimi hračkami.  A tak som im na Vianoce vlastnoručne spravila hru s postavičkami z rôznych rozprávok a s vlastnými pravidlami. 

Nedávam tento článok do fotonávodov, pretože som priebeh výroby nefotila tak, ako by trebalo - neurobila som na začiatku fotku všetkého potrebného materiálu atd. Vlastne som to fotila len tak pre seba, na pamiatku, aby som videla, ako to vznikalo. Možno sa inšpirujete :) Ale aj keď nepíšem podrobne, ako na to, myslím, že podľa fotiek to nebude ťažké zrealizovať. 

Hra funguje na princíp "Človeče, nehnevaj sa". 
Prikladám pre zaujímavosť aj návod:

Hru môžu hrať dvaja až štyria hráči. Každý hráč má tri figúrky. Hráči môžu začať, až hodia 6-ku na kocke. Vyhráva hráč, ktorý ako prvý obsadí svojimi figúrkami všetky 3 modré bubliny v cieli – okolo mušle morskej víly Ariely. 



Zelené políčko – dobrá správa, postupuješ o 7 políčok dopredu. 


Červené políčko – zlá správa, vraciaš sa o 5 políčok dozadu. 


Našla si mušľu s perlou – postupuješ o 3 políčka dopredu. 


Odhryzla si z otráveného jablka – vraciaš sa o 3 políčka dozadu.


Stretla si vzácneho morského koníka – hádžeš ešte raz. 


Oklamal ťa had – hádžeš kockou ešte raz, ale vraciaš sa dozadu. 


Ideš ako slimák – 2 kolá stojíš. 


Si ako malá, šikovná rybka, všade sa rýchlo dostaneš – postupuješ o 11 políčok dopredu. 


Gin z lampy ti splnil dve želania – ty hádžeš kockou ešte raz, a tvoji spoluhráči 1 kolo stoja (čiže hádžeš dvakrát po sebe).


Zaspal si s trpaslíkom a jeho kamarátmi – 1 kolo stojíš. 


Žralok ťa zahnal na ústup – hádžeš kockou ešte raz, ale vraciaš sa dozadu.

(Laure a Vanesse venuje Maja na Vianoce 2012.)

Pozrite si fotky :) 
A čo vy? Aj vy ste na Vianoce niečo pre svojich blízkich vyrábali?










Hralo sa nám dobre, bola to naozaj zábava :)



****
Článok som prevzala zo sashe, kam som ho už dávnejšie prvýkrát publikovala. 


pondelok 12. mája 2014

Teplo z plechovky (FotoPostup)

Ak radi recyklujete a sem-tam si chcete pripraviť pekný večer pri sviečke, tento jednoduchý (posledný sviečkový) fotopostup je pre vás :)

Budeme potrebovať - obr. 1:

Staré noviny ako podložku na celú prácu; hrniec na vodu; nádobu na vosk (môžete použiť konzervu, ktorá má na jednej strane stlačený okraj do "zobáčika", aby sa dobre vylieval vosk) - ja som mala keramický hrnček so zobáčikom, ktorý mal tú výhodu, že som ho mohla vziať za uško do prstov a nebolo horúce; čajové sviečky; kliešte "kombinačky"; nôž; niečo na miešanie vosku (ja som mala malý kovový špíz) - ale môžete kľudne miešať nožom. Ďalej vosk (staré sviečky a podobne); čistú plechovku; kladivo; šrubovák; nožnice; špáradlá a bavlnenú šnúrku (dobrá je taká, z ktorej sa robia náramky priateľstva).


Postup - obr. 2+3+4:


Dáme hriať vodu do hrnca a položíme do nej nádobu na vosk. Ja som pre urýchlenie použila vriacu vodu z varnej konvice. Priebežne vodu do hrnca dolievajte, lebo sa vyparí a museli by ste dlho čakať, kým sa vosk roztopí. Hladina vody by mala byť v jednej rovine s hladinou vosku v nádobe. Vody netreba viac, lebo vás budú páliť ruky pri miešaní vosku.

Z hliníkového púzdra čajovej sviečky vytiahneme vosk za knôt.
Vosk dáme aj s knôtom roztopiť do pripravenej nádobky. Občas zamiešame. Nikdy vosk netopte v nádobe na priamom ohni!


obr. 5+6:


Keď sa vosk celkom roztopí, nožom z neho vylovíme knôt a malý kovový držiak knôtu. Potom si pripravíme navoskovaný knôt. Jednoducho odstrihneme ľubovoľnú dĺžku bavlnenej šnúrky (cca 1 meter) a ponoríme ju do vosku. Hneď vytiahneme, šnúrka okamžite stuhne a dobre sa nám s ňou bude manipulovať. Pôvodný knôt vytiahneme preč, pretože je krátky a nahradíme ho našou navoskovanou šnúrkou. Šnúrka musí byť aspoň o 5 cm dlhšia, ako bude výsledný knôt, aby sa nám s ňou dobre pracovalo. Špičkou noža spravíme do kovového držiaka dierku do vosku, ktorý sa tam zachytil a knôt pretiahneme dierkou. Stlačíme kliešťami, aby nevypadol a prstami ešte vyrovnáme kovové koliesko, lebo sa stlačením trošku pokriví. Na obrázkoch mám len krátky knôt, ale pre predstavu stačí :) 

obr. 7:
Starú sviečku rozdrtíme pomocou kladiva a šrubováka. Ja som to robila na novinách a pod nimi som mala ešte drevenú dosku a utierky. 

obr. 8+9:
Nalámané kúsky vosku dáme roztopiť (kľudne do vosku z čajovej sviečky, tá farbu výslednej sviečky neovplyvní). Na dno plechovky prilepíme pomocou kvapky vosku náš knôt. Horný koniec zachytíme na špáradlo, ktoré položíme naprieč na plechovku. Buď koniec knôtu obtočíme okolo špáradla (ako to vidno na obrázku), alebo ho stlačíme medzi dve špáradlá. Druhý spôsob je lepší, ak máme kratší knôt a nedá sa okolo špáradla obtočiť.

obr. 10+11:
Vosk občas zamiešame, aby sa rýchlejšie zohrial a roztopil. Potom ho vylejeme do plechovky. Nelejeme priamo na knôt, bol by od farby. Necháme vychladnúť.

obr. 12:
Plechovkovú sviečku vyzdobíme podľa chuti :)






Tip na záver: Súčasťou tejto tvorby bolo aj čistenie na záver. Bŕŕŕŕ, no kto to má rád...? Ale nebojte sa, ide to rýchlo, ak všetky veci (jednu po druhej) polejete vriacou vodou priamo z konvice a ešte za horúca ich umyjete hubkou a prostriedkom na riad. Máte hotovo!
****
Článok som prevzala zo sashe, kam som ho už dávnejšie prvýkrát publikovala. 

streda 30. apríla 2014

Sklenčičkové sviečočky (FotoPostup)


Do tretice všetko dobré a mám tu pre vás posledný návod na sviečky. Dávnejšie som robila s neterami sviečky a skúsila som viacero druhov, medzi inými aj tieto roztomilé mini sviečky v miniatúrnych sklenčičkách (pôvodne v nich bol džem). Priznám sa, že som notorický zberateľ všelijakých krabičiek a nádobiek všetkých tvarov aj materiálov a najlepšie je, ak sú čo najmenšie. Pravdou je, že ich málokedy na niečo potrebujem... Možno aj vy máte doma podobné miniatúrne nádobky, ktoré by ste mohli takýmto praktickým spôsobom využiť a urobiť tak radosť sebe lebo svojim blízkym. 


Budete potrebovať - obr. 1:

Staré noviny ako podložku na celú prácu; hrniec na vodu; nádobu na vosk (môžete použiť konzervu, ktorá má na jednej strane stlačený okraj do "zobáčika", aby sa dobre vylieval vosk) - ja som mala keramický hrnček so zobáčikom, ktorý mal tú výhodu, že som ho mohla vziať za uško do prstov a nebolo horúce; voskové pastelky (kľudne zbytky); čajové sviečky; kliešte "kombinačky"; nôž; niečo na miešanie vosku (ja som mala malý kovový špíz) - ale môžete kľudne miešať nožom. Ďalej samotné sklenené nádobky; nožnice; špáradlá a voskovanú bavlnenú šnúrku (dobrá je taká, z ktorej sa robia náramky priateľstva).

Postup - obr. 2:

Dáme hriať vodu do hrnca a položíme do nej nádobu na vosk. Ja som pre urýchlenie použila vriacu vodu z varnej konvice. Priebežne vodu do hrnca dolievajte, lebo sa vyparí a museli by ste dlho čakať, kým sa vosk roztopí. Hladina vody by mala byť v jednej rovine s hladinou vosku v nádobe. Vody netreba viac, lebo vás budú páliť ruky pri miešaní vosku.

obr. 3+4:

Z hliníkového púzdra čajovej sviečky vytiahneme vosk za knôt. 
Vosk dáme aj s knôtom roztopiť do pripravenej nádobky. Občas zamiešame. Nikdy vosk netopte v nádobe na priamom ohni!


obr. 5+6: 

Keď sa vosk celkom roztopí, nožom z neho vylovíme knôt a malý kovový držiak knôtu. Potom si pripravíme navoskovaný knôt. Jednoducho odstrihneme ľubovoľnú dĺžku bavlnenej šnúrky (cca 50 cm) a ponoríme ju do vosku. Hneď vytiahneme, šnúrka okamžite stuhne a dobre sa nám s ňou bude manipulovať. Pôvodný knôt vytiahneme preč, pretože je krátky a nahradíme ho našou navoskovanou šnúrkou. Šnúrka musí byť aspoň o 2 cm dlhšia, ako bude výsledný knôt, aby sa nám s ňou dobre pracovalo. Špičkou noža spravíme do kovového držiaka dierku do vosku, ktorý sa tam zachytil a knôt pretiahneme dierkou. Stlačíme kliešťami, aby nevypadol a prstami ešte vyrovnáme kovové koliesko, lebo sa stlačením trošku pokriví. Na obrázkoch mám len krátky knôt, ale pre predstavu stačí :) 

obr. 7+8:

Na dno sklenčičiek prilepíme pomocou kvapky vosku naše knôty. Horné konce zachytíme na špáradlá, ktoré položíme naprieč na nádoby. Buď koniec knôtu obtočíme okolo špáradla, alebo ho stlačíme medzi dve špáradlá (ako to vidno na obrázku). Druhý spôsob je lepší, ak máme kratší knôt a nedá sa okolo špáradla obtočiť. Olúpeme si voskovky. Ak máte krátke nechty, pomôžte si nožom. Odlomte alebo odrežte kúsok. Vhoďte kúsok voskovky do roztopeného vosku z čajovej sviečky. Plameň som stále mala v pohotovosti a stišovala či pridávala som ho podľa potreby. Ak máte pocit, že farba nieje dostatočne sýta, pridajte ďalší kúsok voskovky. Za krátku chvíľu sa miešaním farba spojí s voskom, stiahnite plameň, vyberte nádobu (ak máte konzervu, tak chyťte okraj do klieští), a vylejte vosk do pripravenej sklenčičky. Treba dať pozor, aby vám nekvapla voda z nádoby do sklenčičky. Nelejeme priamo na knôt, bol by od farby. Necháme vychladnúť. Podľa chuti dáme roztopiť ďalšiu čajovú sviečku a zafarbíme ju inou farebnou voskovkou a vlejeme do ďalšej sklenčičky. Prebytočný vosk vylejeme do koša alebo necháme stuhnúť bokom a neskôr z neho spravíme ďalšiu sviečku... 


obr. 9:

Odstrihla som knôty na primeranú dĺžku a bolo hotovo.





Tak čo vy na to? Stojí taký nápad za vyskúšanie? :)

Tip na záver: Súčasťou tejto tvorby bolo aj čistenie na záver. Bŕŕŕŕ, no kto to má rád...? Ale nebojte sa, ide to rýchlo, ak všetky veci (jednu po druhej) polejete vriacou vodou priamo z konvice a ešte za horúca ich umyjete hubkou a prostriedkom na riad. 
****
Článok som prevzala zo sashe, kam som ho už dávnejšie prvýkrát publikovala. 

pondelok 28. apríla 2014

Crackle sviečky (FotoPostup)

"Crackle" je anglické slovo a znamená praskot, praskanie. Dávnejšie som robila s neterami sviečky a skúsila som viacero druhov, medzi iným aj takéto krásne sviečky s popraskaným a zbrázdeným povrchom. Sú to vlastne sviečky s vráskami, ale povedzte,  nepristane im to? :) Neviem, či to už niekto predo mnou skúsil, lebo som po tom nepátrala, proste som vyskúšala, čo mi napadlo. Nápad vznikol tak, že som potrebovala nejakú nádobu na sviečku, ale nič som nemala, len plastové nádobky na uskladnenie jedla. Tak ma napadlo, že ich vysteliem alobalom a potravinárskou fóliou, nalejem do nich vosk a uvidíme, čo z toho vznikne. Potešilo ma, že nakoniec z toho vyšlo niečo naozaj pekné a neobvyklé. Posúďte sami... 


Budete potrebovať - obr. 1:
Staré noviny ako podložku na celú prácu; hrniec na vodu; nádobu na vosk (môžete použiť konzervu, ktorá má na jednej strane stlačený okraj do "zobáčika", aby sa dobre vylieval vosk) - ja som mala keramický hrnček so zobáčikom, ktorý mal tú výhodu, že som ho mohla vziať za uško do prstov a nebolo horúce; voskové pastelky (kľudne zbytky); čajové sviečky; kliešte "kombinačky"; nôž; niečo na miešanie vosku (ja som mala malý kovový špíz) - ale môžete kľudne miešať nožom. Ďalej biely vosk (staré sviečky a podobne); kladivo; šrubovák; zapaľovač; nožnice; plastové nádobky; špáradlá; bavlnenú voskovanú šnúrku (dobrá je taká, z ktorej sa robia náramky priateľstva); potravinársku fóliu (tá tenučká elastická); alobal. 




Postup - obr. 2:
Dáme hriať vodu do hrnca a položíme do nej nádobu na vosk. Ja som pre urýchlenie použila vriacu vodu z varnej konvice. Priebežne vodu do hrnca dolievajte, lebo sa vyparí a museli by ste dlho čakať, kým sa vosk roztopí. Hladina vody by mala byť v jednej rovine s hladinou vosku v nádobe. Vody netreba viac, lebo vás budú páliť ruky pri miešaní vosku.

obr. 3+4:
Z hliníkového púzdra čajovej sviečky vytiahneme vosk za knôt. 
Vosk dáme aj s knôtom roztopiť do pripravenej nádobky. Občas zamiešame. Nikdy vosk netopte v nádobe na priamom ohni! 


obr. 5+6+7: 
Keď sa vosk celkom roztopí, nožom z neho vylovíme knôt a malý kovový držiak knôtu. Potom si pripravíme navoskovaný knôt. Jednoducho odstrihneme ľubovoľnú dĺžku bavlnenej šnúrky (cca 1 meter) a ponoríme ju do vosku. Hneď vytiahneme, šnúrka okamžite stuhne a dobre sa nám s ňou bude manipulovať. Pôvodný knôt vytiahneme preč, pretože je krátky a nahradíme ho našou navoskovanou šnúrkou. Šnúrka musí byť aspoň o 5 cm dlhšia, ako bude výsledný knôt, aby sa nám s ňou dobre pracovalo. Špičkou noža spravíme do kovového držiaka dierku do vosku, ktorý sa tam zachytil a knôt pretiahneme dierkou. Stlačíme kliešťami, aby nevypadol a prstami ešte vyrovnáme kovové koliesko, lebo sa stlačením trošku pokriví. Na obrázkoch mám len krátky knôt, ale pre predstavu stačí :) 


obr. 8+9:
Plastové nádobky si vystelieme alobalom a potravinárskou fóliou. Ja som dala alobal (dve vrstvy) do nižších nádob a do tej vyššej som dala fóliu (dve vrstvy!). Na dno nádob prilepíme pomocou kvapky vosku naše knôty. Horné konce zachytíme na špáradlá, ktoré položíme naprieč na nádoby. Buď koniec knôtu obtočíme okolo špáradla, alebo ho stlačíme medzi dve špáradlá (ako to vidno na obrázku). Druhý spôsob je lepší, ak máme kratší knôt a nedá sa okolo špáradla obtočiť. 

obr. 10+11+12:
Olúpeme si voskovky. Ak máte krátke nechty, pomôžte si nožom. Odlomte alebo odrežte kúsok. Začala som s pruhovanou sviečkou, na ktorú som potrebovala vosk len z čajových sviečok. Vhoďte kúsok voskovky do roztopeného vosku z čajovej sviečky. Plameň som stále mala v pohotovosti a stišovala či pridávala som ho podľa potreby. Ak máte pocit, že farba nieje dostatočne sýta, pridajte ďalší kúsok voskovky. Za krátku chvíľu sa miešaním farba spojí s voskom, stiahnite plameň, vyberte nádobu (ak máte konzervu, tak chyťte okraj do klieští), a vylejte vosk do pripravenej nádoby vystlanej fóliou. Treba dať pozor, aby vám nekvapla voda z nádoby do obalu. Nelejeme priamo na knôt, bol by od farby. Necháme vychladnúť. 

obr. 13+14+15:
Zakiaľ mi tuhla táto prvá farebná vrstva, pripravila som si vosk na alobalové sviečky. Pomocou šrubováka a kladiva som na novinách (boli položené na utierke a drevenej doske) kúsok po kúsku rozbila starú sviečku. Nádobu na vosk som ešte za horúca utrela zvnútra toaletným papierom a tak som odstránila zbytky predošlého farebného vosku. Rozbitý biely vosk som v nádobe roztopila (bude treba toľko vosku, aké máte veľké nádobky na sviečky, odhadnete to okom), zafarbila kúskom voskovky a naliala do nádob vystlaných alobalom. Na jednu sviečku som použila dve vrstvy (šedú a čiernu voskovku), na druhú tmavo zelenú (pigment klesol na dno, takže to pôsobí zaujímavo). Nechala som stuhnúť. 

obr. 16+17+18+19:
Vrátila som sa k fóliovej sviečke. Opakovala som postup z obrázkov 10+11+12, kým som nedosiahla pruhovanú sviečku s piatimi farebnými vrstvami. Každú vrstvu som nechala vychladnúť pred naliatím novej. Ak chcete širšie pruhy, miesto jednej čajovej sviečky roztopte na každú vrstvu dve. 

obr. 20+21+22:
Po stuhnutí vosku som potiahla za potravinovú fóliu, ktorá trčala z nádobky a sviečka bola von. Fóliu som odstránila. Malo by to ísť ľahko. Ak v nejakých ryhách ostanú kúsky fólie, vyškrabte ich špičkou noža. Miniatúrne kúsky vosku, ktoré vám pri tom zašpinia sviečku, ľahko odstránite, ak sviečku ofúknete ústami, ale jednoduchšie je vymiesť všetky ryhy štetcom. S alobalovými sviečkami to šlo ťažšie, pretože sa mi vosk nalial aj medzi alobal a plastovú nádobu a prilepil sa tam. Musela som nechať nádobku chvíľu v horúcej vode, po obvode sa vosk roztopil a sviečku som vytiahla a odstránila alobal. 

obr. 23 - hotovo:
Nakoniec som plameňom zapaľovača opálila postupne celý povrch sviečok, aby sa ostré hrany a ryhy zjednotili, zaoblili a trošku zliali. Pozor, aby ste nezapálili knôt. Plameň stačí podržať pri sviečke len chvíľu, aby sa povrch neroztopil až príliš a "vrásky" by zanikli. Odstrihla som knôty na primeranú dĺžku a voilá, mohla som fotiť (vlastne ak mám povedať pravdu, tak upratovať po sebe). 

Tak, čo poviete na výsledok? Páčia sa vám "crackle" sviečky? :)
Myslím, že vlastnoručne vyrobená crackle sviečka v peknom balení poteší vašich blízkych ako darček a navyše je to praktická vec :)


Tip na záver: Súčasťou tejto tvorby bolo aj čistenie na záver. Bŕŕŕŕ, no kto to má rád...? Ale nebojte sa, ide to rýchlo, ak všetky veci (jednu po druhej) polejete vriacou vodou priamo z konvice a ešte za horúca ich umyjete hubkou a prostriedkom na riad. Máte hotovo!
****
Článok som prevzala zo sashe, kam som ho už dávnejšie prvýkrát publikovala.