Reportáž z Londýna

Nie, nebude to žiadna veľkolepá fotografická seansa, len osobná jednohubka jednej rodiny. Ešte keď som pracovala v mojej obľúbenej práci v reklamke, a spomenula som, že idem (vtedy ešte) za priateľom k Londýnu, všetci kolegovia sa hneď vzrušili a jeden cez druhého spievali ódy na Londýn a ako by tam radi šli. Nikdy som na tom nič príťažlivého nevidela a to ani potom, čo sme jedno obdobie boli v Londýne každý mesiac. Síce sme nikdy nemali veľa času na prehliadku mesta, ale aj tak. Je to veľké mesto s veľkými budovami, rušná premávka, každý sa niekam ponáhľa... Klasika veľkomesta. Skôr mi vyhovuje "komorná" Praha. A úplne najviac by ma naplnila obyčajná prechádzka do prírody, ktorej Londýn proste podľa mňa nesiaha ani po päty. Skôr, ako londýnske pamiatky, drahé rohové kaviarne na jedno kopyto a krásne parky ohradené vysokými kovanými plotmi, kde je zakázané fotografovať (netuším, prečo), ma zaujal pohľad na ľudí, ktorých som si zavše všimla sedieť v kútoch veľkých budov, na hlavných uliciach, zababušených do špinavých spacakov, s nezáujmom hľadiacich kamsi do prázdna... Podľa mňa práve toto je realita, a zbytok je bublina.

Bol to taký "z núdze výlet", šli sme len vybaviť našej Sofii pas na ambasádu. Skoro ráno na vlakovej stanici v Rugby, odkiaľ sme nasadli na vlak smer Londýn:

Vo vlaku do Londýna, Sofia si prvýkrát naplno užívala hojdanie vlaku a všetko, čo bolo vidno oknom: 

Stanica London Euston, verejné záchody :D Nieže by tam bolo niečo extra zaujímavé, skôr ide o to, kedy sa mi chcelo vyťahovať foťák z tašky a zapínať ho :)

Prvýkrát sme si vyskúšali cestovanie klasickým londýnskym poschodovým autobusom, samozrejme sme si šli sadnúť hore, mali sme krásny výhľad: 

Pred návratom domov sme mali dosť času, takže sme ho využili "v prírode", čiže na lúke nachádzajúcej sa pri stanici. Zasvietilo slnko, takže to bolo príjemne osviežujúce :)

Dokonca sa tam našli aj zvieratká, holuby, divné včelomuchy lietajúce vo vzduchu na jednom mieste a motýľ: 

Sofia sa vyžívala v naháňačkách :D Samozrejme vždy prehrala, skončila v ockovom náručí, ale za odmenu ju aspoň pohojdal :)

Tak to je všetko, priatelia, dúfam, že vám to málo stačilo, asi sa zhodneme, že fotografka zo mňa nebude :D Každopádne, konečne máme prvú a zrejme aj poslednú pamiatku na Londýn. V akom veľkomeste ste boli vy? 

Vôňa ženy.

Včera sme boli s manželom a dcérou v meste na prechádzku a keď sme už vybavili, čo bolo potrebné, manžel ma prekvapil otázkou, či nezájdeme do parfumérie. To zaváňalo darčekom, takže som hneď súhlasila :D Predavačka nám dala na výber tri vône. Prvá bola Dolce & Gabbana, krásna svieža jarná vôňa, prirovnala by som ju k sviežej zelenej farbe. Druhá bola tuším Lacoste, sladká, okamžite som ju zavrhla. Tretia bola svieža, ale skôr letná, kvetinová. Viacej som sa prikláňala k prvej možnosti, ale videla som, že manžel preferoval tú poslednú. Hovoril niečo o lete a letných šatách a kvetoch :D Tak som sa rozhodla voňať mu podľa jeho chuti, veď mne sa páčila tiež. Bola drahá na môj vkus, ešte som taký drahý parfém nemala, ale čož, 30-ku má človek len raz :D Tu je, Hugo Boss Nuit:

Na úvod

Sama neviem, čo tu z toho chcem mať a čo tu z toho bude. Možno to bude taký môj denník. Pre začiatok sem budem dávať veci, ktoré sa týkajú mňa a mojej tvorby, tiež veci, ktoré ma zaujali u iných a to všetko bude prevažne naviazané na Sashe, kde trávim denne veľa času. Dúfam, že budete so mnou trpezliví  a že sa ku mne vrátite :)

Aby reč nestála, pre začiatok troška srandy. Toto je moja domáca úloha, maľované za jednej internátnej noci potajomky, aby nás vychovávateľka nenačapala, to bolo pred 15-timi rokmi: