Nechty na diaľku

Čo to vlastne je? Je to niečo, čo funguje už naozaj po celom svete, je to už celkom bežná vec. A je to handmade! Niekedy keď sa chcela nejaká šikovná ženuška podeliť o svoju zručnosť v lakovaní nechtov, musela si otvoriť štúdio. Dnes už je to jednoduchšie a môžeš s tým začať aj ty! 

Ja som si vždy lakovala nechty, najviac ma bavilo, ak boli poriadne uletené - proste také, s akými by ťažko ženy vyšli medzi ľudí. Keď som začala robiť handmade aj pre vás, nielen pre seba, nechty mi chýbali... Až som raz narazila na úplnú pecku! Nechty, ktoré sa dali kúpiť cez internet. Strašne ma ten nápad nadchol a po krátkom váhaní som skúsila. Kúpila som si balenie umelých nechtov (takých kvalitných), lakov som doma mala habadej, zo všetkých farieb a lakovala som... A malo to úspech :) Zo začiatku len v rámci mojej rodiny, ale už sa dostali aj ďalej, do sveta. Sestry boli nadšené a hneď si vyberali. Po viacerých deťoch majú už nechty zničené (odliv vitamínov z tela...) a tak oceňujú túto alternatívu. 

Už vám vidím na tvárach: umelé nechty? Fuj! Radšej si budem lakovať sama svoje. Jasné, chápem :) Je to asi trochu divoké.

Ale majú aj svoju výhodu oproti tým našim prírodným. Z tých našich pazúrikov sa lak (akýkoľvek, aj najkvalitnejší) po nejakom (krátkom) čase odlúpne a vyzerá to nevzhľadne. Treba si nájsť čas na odlakovanie a dovtedy chodíme ako strašidlá (no nie?). Z tých umelých sa lak neodlúpne (ani ten najlacnejší!). Je to celkom prirodzené, pretože plastové nechty a laky sú látky anorganické a naše vlastné nechty sú organické a kým sa rovnaké látky navzájom na seba viažu a "priťahujú sa", rozdielne látky sa "odpudzujú" - naše telo sa snaží laku ako cudzej látky zbaviť (a preto nám lak z nechtov odpadne). 

Samozrejme, že sú to vlastne "jednorázovky" (hm, ale... to sú naše vlastne-nalakované nechty tiež, nie?) oproti gélovým či iným nechtom zo štúdia (ale fuj fuj, mne osobne sa nepáči, keď vidím tie hrubočizné gélové nechty, ono to proste vidno, že sú umelé, nevyzerá to prirodzene). Ale dajú sa použiť aj opakovane, ak sa nalepia pomocou špeciálnych obojstranne lepiacich štítkov na nechty. 

Trvanlivosť nechtov, ako som to odskúšala:
Nechty prilepené lepidlom vydržia až 12 dní (tak dlho som ich vydržala mať, kým som si ich dala dole. Ale podľa toho, ako držali, vydržia aj dlhšie. Laku ani nechtom sa nič nestalo, napriek tomu, že som v domácnosti bežne fungovala, umývala riad, sprchovala sa atď. Tu odporúčam jednorázové použitie (kvôli vrstve lepidla už asi nepadnú tak dobre na prirodzený necht). Nechty som skúšala strihať manikúrovými nožnicami - ani jeden necht sa mi nezlomil ani nepraskol a takisto sa nepoškodila vrstva laku. Ale prosím, ak si chcete skrátiť a pilníkom upraviť nechty, radšej opatrne :)

Budem rada, ak mi napíšete svoje postrehy a názory. Nosili by ste také nechty? Alebo radšej by ste si dali urobiť také hrubé dlhodobé zo štúdia? Už ste sa predtým stretli s handmade nechtami predávanými "na diaľku"? Nemyslím tie, ktoré dostať v obchodoch s leopardím vzorom za dve eurá a praskajú po dĺžke, ešte ich ani nestihnete nalepiť :)  

Ďakujem, že ste sa dostali až sem. Na záver ukážky z mojej tvorby (viem, koľko ľudí, toľko chutí. A ja som zameraná skôr na tie crazy kúsky - lebo tie nikto neponúka. Ale občas rada spravím aj kúsok elegancie):

Niečo z elegancie: 

Niečo z extravagancie:

Niečo z graffiti: 

Clockpunk s 3D súčiastkami: 

Niečo zo svetovej produkcie: 

1 2 3

1 2 3 4 5

1 2 3 4 5 

Tak čo, dali by ste sa na také niečo nahovoriť? :)
Páčia sa vám nejaké?

Mariana

****

Článok som prevzala zo sashe, kam som ho už dávnejšie prvýkrát publikovala. 

Akvarelové škvrny a štruktúry. Trocha farebných náhod do nášho šedivého kolotoča :)

Pred časom som troška experimentovala, pohrala som sa s farbami a dobre mi to padlo. Ak máte chuť, tu je v skratke postup, ako na to:

• ✽ Najprv som si napla 300g akvarelový papier štruktúrovanou stranou hore, aby sa počas schnutia vyrovnával. To znamená, že som ho prilepila na nelakovanú drevenú dosku maskovacou páskou (lepšie drží papierová, ale tú nemám a práca s ňou je náročnejšia). Nenapnutý papier ostane po vyschnutí zvlnený. 
• ✽ Potom som ho navlhčila čistou hubkou. Nie príliš na mokro, aby sa neodlepila páska. 
• ✽ Pripravila som si akvarelové farby, štetce, stojan na vajíčka (skvelý pomocník na miešanie odtieňov farieb), pipetu na kvapkanie vody či farby (inak na to výborne funguje okrúhly štetec), čistú vodu a handru. 

• ✽ Začala som. 

• ✽ Pridala som ďalší pás farieb a pokvapkala / pokropila ho čistým acetónom (ten sa mi zdal na efekty omnoho lepší ako alkohol). 
• ✽ Potom som pridala posledný pás - veľmi mokrý, do ktorého som kvapkala farby a tie sa rýchlo rozpíjali. Pridala som soľ, morskú aj obyčajnú. 

• ✽ Po vyschnutí (na druhý deň) som odstránila pásku a soľ. Na moje prekvapenie šla soľ z napnutého papiera ľahko. 

• ✽ Deň predtým som skúsila dať na papier alkohol ako prvý a doňho potom farbu, ale výsledok bol hrozný. Papier sa najprv napil akoholu a stmavol a pridaná farba neurobila žiadny efekt. Strata času. Tiež som skúsila pridať alkohol do suchej maľby - žiadny efekt. Tu je príklad štruktúr vytvorených alkoholom do vlhkej maľby. Podľa mňa nič moc. 

• ✽ Príklad štruktúr vytvorených acetónom do vlhkej maľby. Efektné. 

• ✽ Príklady štruktúr vytvorených pomocou vody a soli rôznej zrnitosti. Najkrajšie! 

• ✽ A teraz príklady využitia :) Najkrajšie miesta akvarelových štruktúr som použila ako motívy náušníc zaliatych živicou (bohužiaľ limity fotografií neukazujú celkom ich krásu): 

• ✽ Keďže ja mám rada výrazné farby, skúsila som spraviť aj tmavé odtiene. Tento pás som potom narezala na obdĺžniky. 

• ✽ Tie som prekryla pauzovacím papierom, ktorý tmavé farby pekne stlmil, aby potom písaný text bol dobre čitateľný. Spravila som z nich ďakovacie kartičky (snívam o takých z vlastnoručne vyrobeného papiera). Tu je niekoľko spôsobov, ako upevniť pauzák k podkladu (všetky bez použitia lepidla, pokiaľ nemusím, tak ho nepoužívam - treba čakať, kým zaschne a lepiaca páska zase vyzerá neesteticky). Využila som napríklad odrezky okraja papiera, ktoré boli pod maskovacou páskou, akurát sa dali pekne pretiahnuť cez dierky po stranách spravené dierkovačom. Druhý spôsob je tiež jednoduchý, zviazala som papier a pauzák raffiou. Tretí spôsob je scvaknúť obe vrstvy spinkovačom (stačí na dvoch stranách, keby toho bolo veľa, nevyzeralo by to dobre). Štvrtý spôsob je taký "na voľno" - papiere sú zviazané len na jednej strane špagátom, čo dovoľuje nazrieť pod pauzák :) Piaty spôsob je zviazanie napevno špagátom po oboch stranách. Text krásne vidno (prepáčte za to písmo, triasla sa mi ruka, už som bola hladná), ale farebný podklad pritom nezaniká. 

• ✽ Čerešnička na záver. Najkrajšia fotka, aká sa mi pri mojom zážitkovom výlete do sveta farieb podarila - krása mokrého akvarelu: 
  
• 
  

Ďakujem za pozornosť a teším sa na tie vaše farebné experimenty :)

Mariana 

****

Článok som prevzala zo sashe, kam som ho už dávnejšie prvýkrát publikovala. Budem vďačná za každý pribudnutý lajk na článok, priamo na sashe :)

Po zrniečku radosti.

Vždy som hrdo vyhlasovala, že na sashe sa cítim ako doma, že tam rada a veľa trávim čas a že mi je tam príjemne. Veci sa zmenili, najvýraznejšie v poslednom období, keď tam sotva niekto sčerí hladinu či dokonca zmúti vodu. Nemá význam ani písať žurnály, veď o nich aj tak nikto nezakopne. Všetci sú buď vonku na slnku alebo niekde v prdeli. Každopádne ma už včera prepadla akási melanchólia - či beznádej? A stále sa ma drží. Je mi zo sashe smutno, ale hlavne nebaví ma už chodiť tam pozerať, čo je nového. Dnes mi padol zrak na jedny z najobľúbenejších napichovačiek a rozhodla som sa trochu im aktualizovať imidž. Keďže ich zostalo už len 5 párov, nafotila som ich nanovo pospolu a čuduj sa svete, spravilo mi to radosť! Takže tu je taká jednoduchá koláž zo zrniečok radosti:

Pripájam ešte fotky, ako vyzerajú na ušku, proste roztomilosť sama :)