Manuál spokojnej manželky (FotoPostup)

Ahojte tvorivci, dlho som sa prikladala k tomu, pridať tento jednoduchý fotopostup výroby trošku zložitejšej knižky. Ručnú výrobu nízkonákladových kníh (bibliofílií) som sa učila na strednej škole a vždy ma to veľmi bavilo. Zopár kúskov vlastnia moji najbližší priatelia z rôznych období môjho života. 

Túto som spravila pre manžela k jeho narodeninám. Rozmýšľala som, čo by som mu mohla dať, chcela som aj niečo osobného, nielen kupovaný dar. A chcela som, aby to bolo aj vtipné, lebo manžel je veselý človek a vtipy má rád. Tak som si povedala, že pekný darček preňho by bol, ak by bola jeho žena spokojná :) A aby vedel ako presne na to, napísala som mu manuál. Takto nikdy nezabudne, čo na mňa platí, vždy si môže osviežiť pamäť a prečítať si ho znovu. 

Výroba takejto (či podobnej) knižky je síce jednoduchá, ale zdĺhavá - za 10 minút to určite hotové nebude. Takže odporúčam skôr trpezlivejším povahám :) Fotopostup je jednoduchý, takže k fotkám pridám len stručný popis, myslím, že to postačí. Všetko treba starostlivo merať, to je moja posledná rada a teraz už hurá na to: 

1. pripravila som si všetko potrebné

 2. kancelársky papier som natupovala slabým čiernym čajom

3. vysušený nafarbený papier som preložila napoly po dĺžke a potom narezala napoly po šírke

4. farebný hodvábny papier som preložila archami (slúžil na oddelenie troch častí knihy)

5. archy som zošila

6. potom som z niektorých strán väčšinu odtrhla podľa pravítka (len pre ozvláštnenie knihy)

7. tiež som odtrhla zo strán dookola po všetkých okrajoch, tu vidno, ako to vyzeralo

8. prilepila som obe predsádky na archy a chrbát vnútra knihy zlepila po dĺžke maskovacou páskou

9. pripravila som si kožený prebal a narezala som si časti dosiek knihy z krabice od topánok

10. spredu koženého obalu som podľa samolepky vystrihla okienko, potom aj v hodvábnom papieri

11. pribila som kovové cvoky, zozadu som cvokom pripevnila aj kožený pásik

12. zatvorila som okraje smerom dnu a zalepila ich zo všetkých strán

13. chrbát knihy som zvnútra prelepila maskovacou páskou - kvôli estetike a prilepila predsádky na obal

14. takto vyzerala skoro hotová kniha

15. nakoniec som vypísala názov knihy, hotovo :)

Ešte malý tip na záver, o ktorom som ja vtedy nevedela: ostrapkané okraje kože sa dajú pekne zahladiť opaľovaním nad plameňom zapaľovača, treba opatrne, aby sme nespálili kožu. 

Tak čo, trúfli by ste si na vlastnú? :) 

****

Článok som prevzala zo sashe, kam som ho už dávnejšie prvýkrát publikovala. 

Rozprávková hra (FotoNePostup)

Moje netere majú ozaj kopu vecí, kopu hračiek a všetkého možného, ale keď sme spolu, radšej sa so mnou hrajú nejaké hry ako by sa mali hrať so svojimi hračkami.  A tak som im na Vianoce vlastnoručne spravila hru s postavičkami z rôznych rozprávok a s vlastnými pravidlami. 

Nedávam tento článok do fotonávodov, pretože som priebeh výroby nefotila tak, ako by trebalo - neurobila som na začiatku fotku všetkého potrebného materiálu atd. Vlastne som to fotila len tak pre seba, na pamiatku, aby som videla, ako to vznikalo. Možno sa inšpirujete :) Ale aj keď nepíšem podrobne, ako na to, myslím, že podľa fotiek to nebude ťažké zrealizovať. 

Hra funguje na princíp "Človeče, nehnevaj sa". 

Prikladám pre zaujímavosť aj návod:

Hru môžu hrať dvaja až štyria hráči. Každý hráč má tri figúrky. Hráči môžu začať, až hodia 6-ku na kocke. Vyhráva hráč, ktorý ako prvý obsadí svojimi figúrkami všetky 3 modré bubliny v cieli – okolo mušle morskej víly Ariely. 


Zelené políčko – dobrá správa, postupuješ o 7 políčok dopredu. 

Červené políčko – zlá správa, vraciaš sa o 5 políčok dozadu. 

Našla si mušľu s perlou – postupuješ o 3 políčka dopredu. 

Odhryzla si z otráveného jablka – vraciaš sa o 3 políčka dozadu.

Stretla si vzácneho morského koníka – hádžeš ešte raz. 

Oklamal ťa had – hádžeš kockou ešte raz, ale vraciaš sa dozadu. 

Ideš ako slimák – 2 kolá stojíš. 

Si ako malá, šikovná rybka, všade sa rýchlo dostaneš – postupuješ o 11 políčok dopredu. 

Gin z lampy ti splnil dve želania – ty hádžeš kockou ešte raz, a tvoji spoluhráči 1 kolo stoja (čiže hádžeš dvakrát po sebe).

Zaspal si s trpaslíkom a jeho kamarátmi – 1 kolo stojíš. 

Žralok ťa zahnal na ústup – hádžeš kockou ešte raz, ale vraciaš sa dozadu.

(Laure a Vanesse venuje Maja na Vianoce 2012.)

Pozrite si fotky :) 

A čo vy? Aj vy ste na Vianoce niečo pre svojich blízkich vyrábali?

Hralo sa nám dobre, bola to naozaj zábava :)

****

Článok som prevzala zo sashe, kam som ho už dávnejšie prvýkrát publikovala. 

Teplo z plechovky (FotoPostup)

Ak radi recyklujete a sem-tam si chcete pripraviť pekný večer pri sviečke, tento jednoduchý (posledný sviečkový) fotopostup je pre vás :)

Budeme potrebovať - obr. 1:

Staré noviny ako podložku na celú prácu; hrniec na vodu; nádobu na vosk (môžete použiť konzervu, ktorá má na jednej strane stlačený okraj do "zobáčika", aby sa dobre vylieval vosk) - ja som mala keramický hrnček so zobáčikom, ktorý mal tú výhodu, že som ho mohla vziať za uško do prstov a nebolo horúce; čajové sviečky; kliešte "kombinačky"; nôž; niečo na miešanie vosku (ja som mala malý kovový špíz) - ale môžete kľudne miešať nožom. Ďalej vosk (staré sviečky a podobne); čistú plechovku; kladivo; šrubovák; nožnice; špáradlá a bavlnenú šnúrku (dobrá je taká, z ktorej sa robia náramky priateľstva).

Postup - obr. 2+3+4:

Dáme hriať vodu do hrnca a položíme do nej nádobu na vosk. Ja som pre urýchlenie použila vriacu vodu z varnej konvice. Priebežne vodu do hrnca dolievajte, lebo sa vyparí a museli by ste dlho čakať, kým sa vosk roztopí. Hladina vody by mala byť v jednej rovine s hladinou vosku v nádobe. Vody netreba viac, lebo vás budú páliť ruky pri miešaní vosku.
Z hliníkového púzdra čajovej sviečky vytiahneme vosk za knôt.
Vosk dáme aj s knôtom roztopiť do pripravenej nádobky. Občas zamiešame. Nikdy vosk netopte v nádobe na priamom ohni!

obr. 5+6:

Keď sa vosk celkom roztopí, nožom z neho vylovíme knôt a malý kovový držiak knôtu. Potom si pripravíme navoskovaný knôt. Jednoducho odstrihneme ľubovoľnú dĺžku bavlnenej šnúrky (cca 1 meter) a ponoríme ju do vosku. Hneď vytiahneme, šnúrka okamžite stuhne a dobre sa nám s ňou bude manipulovať. Pôvodný knôt vytiahneme preč, pretože je krátky a nahradíme ho našou navoskovanou šnúrkou. Šnúrka musí byť aspoň o 5 cm dlhšia, ako bude výsledný knôt, aby sa nám s ňou dobre pracovalo. Špičkou noža spravíme do kovového držiaka dierku do vosku, ktorý sa tam zachytil a knôt pretiahneme dierkou. Stlačíme kliešťami, aby nevypadol a prstami ešte vyrovnáme kovové koliesko, lebo sa stlačením trošku pokriví. Na obrázkoch mám len krátky knôt, ale pre predstavu stačí :) 

obr. 7:

Starú sviečku rozdrtíme pomocou kladiva a šrubováka. Ja som to robila na novinách a pod nimi som mala ešte drevenú dosku a utierky. 

obr. 8+9:

Nalámané kúsky vosku dáme roztopiť (kľudne do vosku z čajovej sviečky, tá farbu výslednej sviečky neovplyvní). Na dno plechovky prilepíme pomocou kvapky vosku náš knôt. Horný koniec zachytíme na špáradlo, ktoré položíme naprieč na plechovku. Buď koniec knôtu obtočíme okolo špáradla (ako to vidno na obrázku), alebo ho stlačíme medzi dve špáradlá. Druhý spôsob je lepší, ak máme kratší knôt a nedá sa okolo špáradla obtočiť.

obr. 10+11:

Vosk občas zamiešame, aby sa rýchlejšie zohrial a roztopil. Potom ho vylejeme do plechovky. Nelejeme priamo na knôt, bol by od farby. Necháme vychladnúť.

obr. 12:

Plechovkovú sviečku vyzdobíme podľa chuti :)

Tip na záver: Súčasťou tejto tvorby bolo aj čistenie na záver. Bŕŕŕŕ, no kto to má rád...? Ale nebojte sa, ide to rýchlo, ak všetky veci (jednu po druhej) polejete vriacou vodou priamo z konvice a ešte za horúca ich umyjete hubkou a prostriedkom na riad. Máte hotovo!

****

Článok som prevzala zo sashe, kam som ho už dávnejšie prvýkrát publikovala. 

Sklenčičkové sviečočky (FotoPostup)

Do tretice všetko dobré a mám tu pre vás posledný návod na sviečky. Dávnejšie som robila s neterami sviečky a skúsila som viacero druhov, medzi inými aj tieto roztomilé mini sviečky v miniatúrnych sklenčičkách (pôvodne v nich bol džem). Priznám sa, že som notorický zberateľ všelijakých krabičiek a nádobiek všetkých tvarov aj materiálov a najlepšie je, ak sú čo najmenšie. Pravdou je, že ich málokedy na niečo potrebujem... Možno aj vy máte doma podobné miniatúrne nádobky, ktoré by ste mohli takýmto praktickým spôsobom využiť a urobiť tak radosť sebe lebo svojim blízkym. 


Budete potrebovať - obr. 1:

Staré noviny ako podložku na celú prácu; hrniec na vodu; nádobu na vosk (môžete použiť konzervu, ktorá má na jednej strane stlačený okraj do "zobáčika", aby sa dobre vylieval vosk) - ja som mala keramický hrnček so zobáčikom, ktorý mal tú výhodu, že som ho mohla vziať za uško do prstov a nebolo horúce; voskové pastelky (kľudne zbytky); čajové sviečky; kliešte "kombinačky"; nôž; niečo na miešanie vosku (ja som mala malý kovový špíz) - ale môžete kľudne miešať nožom. Ďalej samotné sklenené nádobky; nožnice; špáradlá a voskovanú bavlnenú šnúrku (dobrá je taká, z ktorej sa robia náramky priateľstva).

Postup - obr. 2:

Dáme hriať vodu do hrnca a položíme do nej nádobu na vosk. Ja som pre urýchlenie použila vriacu vodu z varnej konvice. Priebežne vodu do hrnca dolievajte, lebo sa vyparí a museli by ste dlho čakať, kým sa vosk roztopí. Hladina vody by mala byť v jednej rovine s hladinou vosku v nádobe. Vody netreba viac, lebo vás budú páliť ruky pri miešaní vosku.

obr. 3+4:

Z hliníkového púzdra čajovej sviečky vytiahneme vosk za knôt. 
Vosk dáme aj s knôtom roztopiť do pripravenej nádobky. Občas zamiešame. Nikdy vosk netopte v nádobe na priamom ohni!

obr. 5+6: 

Keď sa vosk celkom roztopí, nožom z neho vylovíme knôt a malý kovový držiak knôtu. Potom si pripravíme navoskovaný knôt. Jednoducho odstrihneme ľubovoľnú dĺžku bavlnenej šnúrky (cca 50 cm) a ponoríme ju do vosku. Hneď vytiahneme, šnúrka okamžite stuhne a dobre sa nám s ňou bude manipulovať. Pôvodný knôt vytiahneme preč, pretože je krátky a nahradíme ho našou navoskovanou šnúrkou. Šnúrka musí byť aspoň o 2 cm dlhšia, ako bude výsledný knôt, aby sa nám s ňou dobre pracovalo. Špičkou noža spravíme do kovového držiaka dierku do vosku, ktorý sa tam zachytil a knôt pretiahneme dierkou. Stlačíme kliešťami, aby nevypadol a prstami ešte vyrovnáme kovové koliesko, lebo sa stlačením trošku pokriví. Na obrázkoch mám len krátky knôt, ale pre predstavu stačí :) 

obr. 7+8:

Na dno sklenčičiek prilepíme pomocou kvapky vosku naše knôty. Horné konce zachytíme na špáradlá, ktoré položíme naprieč na nádoby. Buď koniec knôtu obtočíme okolo špáradla, alebo ho stlačíme medzi dve špáradlá (ako to vidno na obrázku). Druhý spôsob je lepší, ak máme kratší knôt a nedá sa okolo špáradla obtočiť. Olúpeme si voskovky. Ak máte krátke nechty, pomôžte si nožom. Odlomte alebo odrežte kúsok. Vhoďte kúsok voskovky do roztopeného vosku z čajovej sviečky. Plameň som stále mala v pohotovosti a stišovala či pridávala som ho podľa potreby. Ak máte pocit, že farba nieje dostatočne sýta, pridajte ďalší kúsok voskovky. Za krátku chvíľu sa miešaním farba spojí s voskom, stiahnite plameň, vyberte nádobu (ak máte konzervu, tak chyťte okraj do klieští), a vylejte vosk do pripravenej sklenčičky. Treba dať pozor, aby vám nekvapla voda z nádoby do sklenčičky. Nelejeme priamo na knôt, bol by od farby. Necháme vychladnúť. Podľa chuti dáme roztopiť ďalšiu čajovú sviečku a zafarbíme ju inou farebnou voskovkou a vlejeme do ďalšej sklenčičky. Prebytočný vosk vylejeme do koša alebo necháme stuhnúť bokom a neskôr z neho spravíme ďalšiu sviečku... 

obr. 9:

Odstrihla som knôty na primeranú dĺžku a bolo hotovo.

Tak čo vy na to? Stojí taký nápad za vyskúšanie? :)

Tip na záver: Súčasťou tejto tvorby bolo aj čistenie na záver. Bŕŕŕŕ, no kto to má rád...? Ale nebojte sa, ide to rýchlo, ak všetky veci (jednu po druhej) polejete vriacou vodou priamo z konvice a ešte za horúca ich umyjete hubkou a prostriedkom na riad. 

****

Článok som prevzala zo sashe, kam som ho už dávnejšie prvýkrát publikovala. 

Crackle sviečky (FotoPostup)

"Crackle" je anglické slovo a znamená praskot, praskanie. Dávnejšie som robila s neterami sviečky a skúsila som viacero druhov, medzi iným aj takéto krásne sviečky s popraskaným a zbrázdeným povrchom. Sú to vlastne sviečky s vráskami, ale povedzte,  nepristane im to? :) Neviem, či to už niekto predo mnou skúsil, lebo som po tom nepátrala, proste som vyskúšala, čo mi napadlo. Nápad vznikol tak, že som potrebovala nejakú nádobu na sviečku, ale nič som nemala, len plastové nádobky na uskladnenie jedla. Tak ma napadlo, že ich vysteliem alobalom a potravinárskou fóliou, nalejem do nich vosk a uvidíme, čo z toho vznikne. Potešilo ma, že nakoniec z toho vyšlo niečo naozaj pekné a neobvyklé. Posúďte sami... 


Budete potrebovať - obr. 1:

Staré noviny ako podložku na celú prácu; hrniec na vodu; nádobu na vosk (môžete použiť konzervu, ktorá má na jednej strane stlačený okraj do "zobáčika", aby sa dobre vylieval vosk) - ja som mala keramický hrnček so zobáčikom, ktorý mal tú výhodu, že som ho mohla vziať za uško do prstov a nebolo horúce; voskové pastelky (kľudne zbytky); čajové sviečky; kliešte "kombinačky"; nôž; niečo na miešanie vosku (ja som mala malý kovový špíz) - ale môžete kľudne miešať nožom. Ďalej biely vosk (staré sviečky a podobne); kladivo; šrubovák; zapaľovač; nožnice; plastové nádobky; špáradlá; bavlnenú voskovanú šnúrku (dobrá je taká, z ktorej sa robia náramky priateľstva); potravinársku fóliu (tá tenučká elastická); alobal. 

Postup - obr. 2:

Dáme hriať vodu do hrnca a položíme do nej nádobu na vosk. Ja som pre urýchlenie použila vriacu vodu z varnej konvice. Priebežne vodu do hrnca dolievajte, lebo sa vyparí a museli by ste dlho čakať, kým sa vosk roztopí. Hladina vody by mala byť v jednej rovine s hladinou vosku v nádobe. Vody netreba viac, lebo vás budú páliť ruky pri miešaní vosku.

obr. 3+4:

Z hliníkového púzdra čajovej sviečky vytiahneme vosk za knôt. 
Vosk dáme aj s knôtom roztopiť do pripravenej nádobky. Občas zamiešame. Nikdy vosk netopte v nádobe na priamom ohni! 

obr. 5+6+7: 

Keď sa vosk celkom roztopí, nožom z neho vylovíme knôt a malý kovový držiak knôtu. Potom si pripravíme navoskovaný knôt. Jednoducho odstrihneme ľubovoľnú dĺžku bavlnenej šnúrky (cca 1 meter) a ponoríme ju do vosku. Hneď vytiahneme, šnúrka okamžite stuhne a dobre sa nám s ňou bude manipulovať. Pôvodný knôt vytiahneme preč, pretože je krátky a nahradíme ho našou navoskovanou šnúrkou. Šnúrka musí byť aspoň o 5 cm dlhšia, ako bude výsledný knôt, aby sa nám s ňou dobre pracovalo. Špičkou noža spravíme do kovového držiaka dierku do vosku, ktorý sa tam zachytil a knôt pretiahneme dierkou. Stlačíme kliešťami, aby nevypadol a prstami ešte vyrovnáme kovové koliesko, lebo sa stlačením trošku pokriví. Na obrázkoch mám len krátky knôt, ale pre predstavu stačí :) 

obr. 8+9:

Plastové nádobky si vystelieme alobalom a potravinárskou fóliou. Ja som dala alobal (dve vrstvy) do nižších nádob a do tej vyššej som dala fóliu (dve vrstvy!). Na dno nádob prilepíme pomocou kvapky vosku naše knôty. Horné konce zachytíme na špáradlá, ktoré položíme naprieč na nádoby. Buď koniec knôtu obtočíme okolo špáradla, alebo ho stlačíme medzi dve špáradlá (ako to vidno na obrázku). Druhý spôsob je lepší, ak máme kratší knôt a nedá sa okolo špáradla obtočiť. 

obr. 10+11+12:

Olúpeme si voskovky. Ak máte krátke nechty, pomôžte si nožom. Odlomte alebo odrežte kúsok. Začala som s pruhovanou sviečkou, na ktorú som potrebovala vosk len z čajových sviečok. Vhoďte kúsok voskovky do roztopeného vosku z čajovej sviečky. Plameň som stále mala v pohotovosti a stišovala či pridávala som ho podľa potreby. Ak máte pocit, že farba nieje dostatočne sýta, pridajte ďalší kúsok voskovky. Za krátku chvíľu sa miešaním farba spojí s voskom, stiahnite plameň, vyberte nádobu (ak máte konzervu, tak chyťte okraj do klieští), a vylejte vosk do pripravenej nádoby vystlanej fóliou. Treba dať pozor, aby vám nekvapla voda z nádoby do obalu. Nelejeme priamo na knôt, bol by od farby. Necháme vychladnúť. 

obr. 13+14+15:

Zakiaľ mi tuhla táto prvá farebná vrstva, pripravila som si vosk na alobalové sviečky. Pomocou šrubováka a kladiva som na novinách (boli položené na utierke a drevenej doske) kúsok po kúsku rozbila starú sviečku. Nádobu na vosk som ešte za horúca utrela zvnútra toaletným papierom a tak som odstránila zbytky predošlého farebného vosku. Rozbitý biely vosk som v nádobe roztopila (bude treba toľko vosku, aké máte veľké nádobky na sviečky, odhadnete to okom), zafarbila kúskom voskovky a naliala do nádob vystlaných alobalom. Na jednu sviečku som použila dve vrstvy (šedú a čiernu voskovku), na druhú tmavo zelenú (pigment klesol na dno, takže to pôsobí zaujímavo). Nechala som stuhnúť. 

obr. 16+17+18+19:

Vrátila som sa k fóliovej sviečke. Opakovala som postup z obrázkov 10+11+12, kým som nedosiahla pruhovanú sviečku s piatimi farebnými vrstvami. Každú vrstvu som nechala vychladnúť pred naliatím novej. Ak chcete širšie pruhy, miesto jednej čajovej sviečky roztopte na každú vrstvu dve. 

obr. 20+21+22:

Po stuhnutí vosku som potiahla za potravinovú fóliu, ktorá trčala z nádobky a sviečka bola von. Fóliu som odstránila. Malo by to ísť ľahko. Ak v nejakých ryhách ostanú kúsky fólie, vyškrabte ich špičkou noža. Miniatúrne kúsky vosku, ktoré vám pri tom zašpinia sviečku, ľahko odstránite, ak sviečku ofúknete ústami, ale jednoduchšie je vymiesť všetky ryhy štetcom. S alobalovými sviečkami to šlo ťažšie, pretože sa mi vosk nalial aj medzi alobal a plastovú nádobu a prilepil sa tam. Musela som nechať nádobku chvíľu v horúcej vode, po obvode sa vosk roztopil a sviečku som vytiahla a odstránila alobal. 

obr. 23 - hotovo:

Nakoniec som plameňom zapaľovača opálila postupne celý povrch sviečok, aby sa ostré hrany a ryhy zjednotili, zaoblili a trošku zliali. Pozor, aby ste nezapálili knôt. Plameň stačí podržať pri sviečke len chvíľu, aby sa povrch neroztopil až príliš a "vrásky" by zanikli. Odstrihla som knôty na primeranú dĺžku a voilá, mohla som fotiť (vlastne ak mám povedať pravdu, tak upratovať po sebe). 

Tak, čo poviete na výsledok? Páčia sa vám "crackle" sviečky? :)

Myslím, že vlastnoručne vyrobená crackle sviečka v peknom balení poteší vašich blízkych ako darček a navyše je to praktická vec :)


Tip na záver: Súčasťou tejto tvorby bolo aj čistenie na záver. Bŕŕŕŕ, no kto to má rád...? Ale nebojte sa, ide to rýchlo, ak všetky veci (jednu po druhej) polejete vriacou vodou priamo z konvice a ešte za horúca ich umyjete hubkou a prostriedkom na riad. Máte hotovo!

****

Článok som prevzala zo sashe, kam som ho už dávnejšie prvýkrát publikovala. 

Domáce dúhové svetielka (FotoPostup)

Raz dávno som s neterami vymýšľala, čo spraviť na vianočný predaj, ktorý dostali za úlohu v škole. Museli niečo vlastnoručne vyrobiť a predať to. Napadli ma dúhové čajové sviečky a netere boli nadšené. Výroba je jednoduchá. Síce na to potrebujete pár hodín času, ale je zábava pozorovať, ako vám pod rukami postupne vzniká dúha. Je fajn, ak zapojíte deti, pokiaľ nejaké máte. Budú sa cítiť dôležité, že vyrobia vlastnými rukami niečo pekného. Na tejto výrobe je príjemné, že bordel je minimálny, pretože nikde nemáte prebytočné kúsky vosku. Tak poďme na to: 

Budete potrebovať - obr. 1:

Staré noviny ako podložku na celú prácu; hrniec na vodu; nádobu na vosk (môžete použiť konzervu, ktorá má na jednej strane stlačený okraj do "zobáčika", aby sa dobre vylieval vosk) - ja som mala keramický hrnček so zobáčikom, ktorý mal tú výhodu, že som ho mohla vziať za uško do prstov a nebolo horúce; voskové pastelky (kľudne zbytky); čajové sviečky; kliešte "kombinačky"; nôž; niečo na miešanie vosku (ja som mala malý kovový špíz) - ale môžete kľudne miešať nožom. 

Začneme - obr. 2:

Dáme hriať vodu do hrnca a položíme do nej nádobu na vosk. Ja som pre urýchlenie použila vriacu vodu z varnej konvice. Priebežne vodu do hrnca dolievame, lebo sa vyparí. Hladina vody by mala byť do výšky asi 1 cm nádoby na vosk. Viac netreba, lebo vás budú páliť ruky pri miešaní vosku. 

obr. 3+4:

Z hliníkového púzdra čajovej sviečky vytiahneme vosk za knôt. 

Vosk dáme aj s knôtom roztopiť do pripravenej nádobky. Občas zamiešame. Nikdy vosk netopte v nádobe na priamom ohni!

obr. 5+6+7: 

Keď sa vosk celkom roztopí, nožom z neho vylovíme knôt a malý kovový držiak knôtu. Mali by byť po kope.

V prípade, že sa oddelia, spravíme špičkou noža do kovového držiaka dierku do vosku, ktorý sa tam zachytil, a knôt pretiahneme dierkou. Stlačíme kliešťami, aby nevypadol a prstami ešte vyrovnáme kovové koliesko, lebo sa stlačením trošku pokriví. 

Knôt vložíme späť do hliníkového obalu. 

Pokračujeme - obr. 8+9+10:

Olúpeme si voskovky. Ak máte krátke nechty, pomôžte si nožom. Odlomte alebo odrežte kúsok. 

Vhoďte ho do roztopeného vosku. Plameň som stále mala v pohotovosti a stišovala či pridávala som ho podľa potreby. Ak máte pocit, že farba nie je dostatočne sýta, pridajte ďalší kúsok voskovky. 

Za krátku chvíľu sa miešaním farba spojí s voskom, stiahneme plameň, vyberieme nádobu (ak máte konzervu, tak chyťte okraj do klieští), a vylejeme vosk do pripraveného obalu. Treba dať pozor, aby vám nekvapla voda z nádoby do obalu. Nelejeme priamo na knôt, ľahol by do vosku a bol by potom od farby. Ak sa nám knôt v obale posunie, kľudne dolejme všetok vosk a potom chytíme koniec knôtu do prstov a posunieme do prostriedka. Necháme vychladnúť. Odporúčam mať pripravený obal na takom mieste, kde vám sviečka nebude zavadzať, lebo po naliatí vosku s ňou určitý čas nesmiete hýbať. Kým vosk aspoň trošku nestuhne. Inak sa obal prehne a vosk vytečie von. 

Končíme - obr. 11:

Tento postup opakujeme sviečku po sviečke, až kým nemáme sviečky vo všetkých farbách dúhy. Záleží na tom, akú farebnú škálu voskoviek máte alebo na tom, ako dlho sa vám bude chcieť hrať s farbami a miešat ich. Ja som teda netrochárila a spravila som 16 odtieňov. Som trochu maniak na farby ;-)

Postupovala som takto: začala som schválne žltou farbou a pokračovala až do ružovej bez toho, aby som musela hrnček umývať od vosku. Originálne farby voskoviek sú vyznačené hrubo. Žltá, svetlá oranžová, tmavšia oranžová, červená, tmavšia červená. Medzi ružovou a červenou som spravila ďalší odtieň, aby tam nebol tak veľký farebný skok, ale jemnejší prechod. Potom ružová. Vytrela som ešte horúci hrnček toaletným papierom - ide to skvele preč a za pár sekúnd je hrnček čistý a pripravený na ďalšiu farbu. Potom som zase zmiešala kúsok ružovej a fialovej farby. Fialová. Fialová + modrá. Tmavo modrá, (utrela som hrnček - aby mi zbytky tmavo modrej nezafarbili svetlo modrú), svetlo modrá, svetlo modrá + tmavo zelená, tmavo zelená, (utrela som hrnček), svetlo zelená, svetlo zelená + žltá. 

Dúfam, že ste sa z toho vysomárili... :)

Myslím, že výsledok je veselý a stojí za to. O čo krajšie je mať doma farebné svetielka miesto nudných bielych sviečok... 

Tento nápad sa skvele hodí aj ako darček, len asi zredukujte počet odtieňov :)

Tip na záver: Súčasťou tejto tvorby bolo aj čistenie na záver. Bŕŕŕŕ, no kto to má rád...? Ale nebojte sa, ide to rýchlo, ak všetky veci (jednu po druhej) polejete vriacou vodou priamo z konvice a ešte za horúca ich umyjete hubkou a prostriedkom na riad. Máte hotovo!

Ospravedlňujem sa za kvalitu poslednej fotky, tá mala byť práve ukážková. Neskoro som si všimla, že som to nafotila nezaostrene a nemohla som prefotiť, sviečky už boli preč, netere ich vzali na cestu k ich novým majiteľom. Ale na ukážku "sviečkovej dúhy" to určite stačí. Ďakujem že ste sa u mňa zastavili ;-)

****

Článok som prevzala zo sashe, kam som ho už dávnejšie prvýkrát publikovala. 

Akvarelové škvrny a štruktúry. Trocha farebných náhod do nášho šedivého kolotoča :)

Pred časom som troška experimentovala, pohrala som sa s farbami a dobre mi to padlo. Ak máte chuť, tu je v skratke postup, ako na to:

• ✽ Najprv som si napla 300g akvarelový papier štruktúrovanou stranou hore, aby sa počas schnutia vyrovnával. To znamená, že som ho prilepila na nelakovanú drevenú dosku maskovacou páskou (lepšie drží papierová, ale tú nemám a práca s ňou je náročnejšia). Nenapnutý papier ostane po vyschnutí zvlnený. 
• ✽ Potom som ho navlhčila čistou hubkou. Nie príliš na mokro, aby sa neodlepila páska. 
• ✽ Pripravila som si akvarelové farby, štetce, stojan na vajíčka (skvelý pomocník na miešanie odtieňov farieb), pipetu na kvapkanie vody či farby (inak na to výborne funguje okrúhly štetec), čistú vodu a handru. 

• ✽ Začala som. 

• ✽ Pridala som ďalší pás farieb a pokvapkala / pokropila ho čistým acetónom (ten sa mi zdal na efekty omnoho lepší ako alkohol). 
• ✽ Potom som pridala posledný pás - veľmi mokrý, do ktorého som kvapkala farby a tie sa rýchlo rozpíjali. Pridala som soľ, morskú aj obyčajnú. 

• ✽ Po vyschnutí (na druhý deň) som odstránila pásku a soľ. Na moje prekvapenie šla soľ z napnutého papiera ľahko. 

• ✽ Deň predtým som skúsila dať na papier alkohol ako prvý a doňho potom farbu, ale výsledok bol hrozný. Papier sa najprv napil akoholu a stmavol a pridaná farba neurobila žiadny efekt. Strata času. Tiež som skúsila pridať alkohol do suchej maľby - žiadny efekt. Tu je príklad štruktúr vytvorených alkoholom do vlhkej maľby. Podľa mňa nič moc. 

• ✽ Príklad štruktúr vytvorených acetónom do vlhkej maľby. Efektné. 

• ✽ Príklady štruktúr vytvorených pomocou vody a soli rôznej zrnitosti. Najkrajšie! 

• ✽ A teraz príklady využitia :) Najkrajšie miesta akvarelových štruktúr som použila ako motívy náušníc zaliatych živicou (bohužiaľ limity fotografií neukazujú celkom ich krásu): 

• ✽ Keďže ja mám rada výrazné farby, skúsila som spraviť aj tmavé odtiene. Tento pás som potom narezala na obdĺžniky. 

• ✽ Tie som prekryla pauzovacím papierom, ktorý tmavé farby pekne stlmil, aby potom písaný text bol dobre čitateľný. Spravila som z nich ďakovacie kartičky (snívam o takých z vlastnoručne vyrobeného papiera). Tu je niekoľko spôsobov, ako upevniť pauzák k podkladu (všetky bez použitia lepidla, pokiaľ nemusím, tak ho nepoužívam - treba čakať, kým zaschne a lepiaca páska zase vyzerá neesteticky). Využila som napríklad odrezky okraja papiera, ktoré boli pod maskovacou páskou, akurát sa dali pekne pretiahnuť cez dierky po stranách spravené dierkovačom. Druhý spôsob je tiež jednoduchý, zviazala som papier a pauzák raffiou. Tretí spôsob je scvaknúť obe vrstvy spinkovačom (stačí na dvoch stranách, keby toho bolo veľa, nevyzeralo by to dobre). Štvrtý spôsob je taký "na voľno" - papiere sú zviazané len na jednej strane špagátom, čo dovoľuje nazrieť pod pauzák :) Piaty spôsob je zviazanie napevno špagátom po oboch stranách. Text krásne vidno (prepáčte za to písmo, triasla sa mi ruka, už som bola hladná), ale farebný podklad pritom nezaniká. 

• ✽ Čerešnička na záver. Najkrajšia fotka, aká sa mi pri mojom zážitkovom výlete do sveta farieb podarila - krása mokrého akvarelu: 
  
• 
  

Ďakujem za pozornosť a teším sa na tie vaše farebné experimenty :)

Mariana 

****

Článok som prevzala zo sashe, kam som ho už dávnejšie prvýkrát publikovala. Budem vďačná za každý pribudnutý lajk na článok, priamo na sashe :)