Sklenčičkové sviečočky (FotoPostup)

Do tretice všetko dobré a mám tu pre vás posledný návod na sviečky. Dávnejšie som robila s neterami sviečky a skúsila som viacero druhov, medzi inými aj tieto roztomilé mini sviečky v miniatúrnych sklenčičkách (pôvodne v nich bol džem). Priznám sa, že som notorický zberateľ všelijakých krabičiek a nádobiek všetkých tvarov aj materiálov a najlepšie je, ak sú čo najmenšie. Pravdou je, že ich málokedy na niečo potrebujem... Možno aj vy máte doma podobné miniatúrne nádobky, ktoré by ste mohli takýmto praktickým spôsobom využiť a urobiť tak radosť sebe lebo svojim blízkym. 


Budete potrebovať - obr. 1:

Staré noviny ako podložku na celú prácu; hrniec na vodu; nádobu na vosk (môžete použiť konzervu, ktorá má na jednej strane stlačený okraj do "zobáčika", aby sa dobre vylieval vosk) - ja som mala keramický hrnček so zobáčikom, ktorý mal tú výhodu, že som ho mohla vziať za uško do prstov a nebolo horúce; voskové pastelky (kľudne zbytky); čajové sviečky; kliešte "kombinačky"; nôž; niečo na miešanie vosku (ja som mala malý kovový špíz) - ale môžete kľudne miešať nožom. Ďalej samotné sklenené nádobky; nožnice; špáradlá a voskovanú bavlnenú šnúrku (dobrá je taká, z ktorej sa robia náramky priateľstva).

Postup - obr. 2:

Dáme hriať vodu do hrnca a položíme do nej nádobu na vosk. Ja som pre urýchlenie použila vriacu vodu z varnej konvice. Priebežne vodu do hrnca dolievajte, lebo sa vyparí a museli by ste dlho čakať, kým sa vosk roztopí. Hladina vody by mala byť v jednej rovine s hladinou vosku v nádobe. Vody netreba viac, lebo vás budú páliť ruky pri miešaní vosku.

obr. 3+4:

Z hliníkového púzdra čajovej sviečky vytiahneme vosk za knôt. 
Vosk dáme aj s knôtom roztopiť do pripravenej nádobky. Občas zamiešame. Nikdy vosk netopte v nádobe na priamom ohni!

obr. 5+6: 

Keď sa vosk celkom roztopí, nožom z neho vylovíme knôt a malý kovový držiak knôtu. Potom si pripravíme navoskovaný knôt. Jednoducho odstrihneme ľubovoľnú dĺžku bavlnenej šnúrky (cca 50 cm) a ponoríme ju do vosku. Hneď vytiahneme, šnúrka okamžite stuhne a dobre sa nám s ňou bude manipulovať. Pôvodný knôt vytiahneme preč, pretože je krátky a nahradíme ho našou navoskovanou šnúrkou. Šnúrka musí byť aspoň o 2 cm dlhšia, ako bude výsledný knôt, aby sa nám s ňou dobre pracovalo. Špičkou noža spravíme do kovového držiaka dierku do vosku, ktorý sa tam zachytil a knôt pretiahneme dierkou. Stlačíme kliešťami, aby nevypadol a prstami ešte vyrovnáme kovové koliesko, lebo sa stlačením trošku pokriví. Na obrázkoch mám len krátky knôt, ale pre predstavu stačí :) 

obr. 7+8:

Na dno sklenčičiek prilepíme pomocou kvapky vosku naše knôty. Horné konce zachytíme na špáradlá, ktoré položíme naprieč na nádoby. Buď koniec knôtu obtočíme okolo špáradla, alebo ho stlačíme medzi dve špáradlá (ako to vidno na obrázku). Druhý spôsob je lepší, ak máme kratší knôt a nedá sa okolo špáradla obtočiť. Olúpeme si voskovky. Ak máte krátke nechty, pomôžte si nožom. Odlomte alebo odrežte kúsok. Vhoďte kúsok voskovky do roztopeného vosku z čajovej sviečky. Plameň som stále mala v pohotovosti a stišovala či pridávala som ho podľa potreby. Ak máte pocit, že farba nieje dostatočne sýta, pridajte ďalší kúsok voskovky. Za krátku chvíľu sa miešaním farba spojí s voskom, stiahnite plameň, vyberte nádobu (ak máte konzervu, tak chyťte okraj do klieští), a vylejte vosk do pripravenej sklenčičky. Treba dať pozor, aby vám nekvapla voda z nádoby do sklenčičky. Nelejeme priamo na knôt, bol by od farby. Necháme vychladnúť. Podľa chuti dáme roztopiť ďalšiu čajovú sviečku a zafarbíme ju inou farebnou voskovkou a vlejeme do ďalšej sklenčičky. Prebytočný vosk vylejeme do koša alebo necháme stuhnúť bokom a neskôr z neho spravíme ďalšiu sviečku... 

obr. 9:

Odstrihla som knôty na primeranú dĺžku a bolo hotovo.

Tak čo vy na to? Stojí taký nápad za vyskúšanie? :)

Tip na záver: Súčasťou tejto tvorby bolo aj čistenie na záver. Bŕŕŕŕ, no kto to má rád...? Ale nebojte sa, ide to rýchlo, ak všetky veci (jednu po druhej) polejete vriacou vodou priamo z konvice a ešte za horúca ich umyjete hubkou a prostriedkom na riad. 

****

Článok som prevzala zo sashe, kam som ho už dávnejšie prvýkrát publikovala. 

Crackle sviečky (FotoPostup)

"Crackle" je anglické slovo a znamená praskot, praskanie. Dávnejšie som robila s neterami sviečky a skúsila som viacero druhov, medzi iným aj takéto krásne sviečky s popraskaným a zbrázdeným povrchom. Sú to vlastne sviečky s vráskami, ale povedzte,  nepristane im to? :) Neviem, či to už niekto predo mnou skúsil, lebo som po tom nepátrala, proste som vyskúšala, čo mi napadlo. Nápad vznikol tak, že som potrebovala nejakú nádobu na sviečku, ale nič som nemala, len plastové nádobky na uskladnenie jedla. Tak ma napadlo, že ich vysteliem alobalom a potravinárskou fóliou, nalejem do nich vosk a uvidíme, čo z toho vznikne. Potešilo ma, že nakoniec z toho vyšlo niečo naozaj pekné a neobvyklé. Posúďte sami... 


Budete potrebovať - obr. 1:

Staré noviny ako podložku na celú prácu; hrniec na vodu; nádobu na vosk (môžete použiť konzervu, ktorá má na jednej strane stlačený okraj do "zobáčika", aby sa dobre vylieval vosk) - ja som mala keramický hrnček so zobáčikom, ktorý mal tú výhodu, že som ho mohla vziať za uško do prstov a nebolo horúce; voskové pastelky (kľudne zbytky); čajové sviečky; kliešte "kombinačky"; nôž; niečo na miešanie vosku (ja som mala malý kovový špíz) - ale môžete kľudne miešať nožom. Ďalej biely vosk (staré sviečky a podobne); kladivo; šrubovák; zapaľovač; nožnice; plastové nádobky; špáradlá; bavlnenú voskovanú šnúrku (dobrá je taká, z ktorej sa robia náramky priateľstva); potravinársku fóliu (tá tenučká elastická); alobal. 

Postup - obr. 2:

Dáme hriať vodu do hrnca a položíme do nej nádobu na vosk. Ja som pre urýchlenie použila vriacu vodu z varnej konvice. Priebežne vodu do hrnca dolievajte, lebo sa vyparí a museli by ste dlho čakať, kým sa vosk roztopí. Hladina vody by mala byť v jednej rovine s hladinou vosku v nádobe. Vody netreba viac, lebo vás budú páliť ruky pri miešaní vosku.

obr. 3+4:

Z hliníkového púzdra čajovej sviečky vytiahneme vosk za knôt. 
Vosk dáme aj s knôtom roztopiť do pripravenej nádobky. Občas zamiešame. Nikdy vosk netopte v nádobe na priamom ohni! 

obr. 5+6+7: 

Keď sa vosk celkom roztopí, nožom z neho vylovíme knôt a malý kovový držiak knôtu. Potom si pripravíme navoskovaný knôt. Jednoducho odstrihneme ľubovoľnú dĺžku bavlnenej šnúrky (cca 1 meter) a ponoríme ju do vosku. Hneď vytiahneme, šnúrka okamžite stuhne a dobre sa nám s ňou bude manipulovať. Pôvodný knôt vytiahneme preč, pretože je krátky a nahradíme ho našou navoskovanou šnúrkou. Šnúrka musí byť aspoň o 5 cm dlhšia, ako bude výsledný knôt, aby sa nám s ňou dobre pracovalo. Špičkou noža spravíme do kovového držiaka dierku do vosku, ktorý sa tam zachytil a knôt pretiahneme dierkou. Stlačíme kliešťami, aby nevypadol a prstami ešte vyrovnáme kovové koliesko, lebo sa stlačením trošku pokriví. Na obrázkoch mám len krátky knôt, ale pre predstavu stačí :) 

obr. 8+9:

Plastové nádobky si vystelieme alobalom a potravinárskou fóliou. Ja som dala alobal (dve vrstvy) do nižších nádob a do tej vyššej som dala fóliu (dve vrstvy!). Na dno nádob prilepíme pomocou kvapky vosku naše knôty. Horné konce zachytíme na špáradlá, ktoré položíme naprieč na nádoby. Buď koniec knôtu obtočíme okolo špáradla, alebo ho stlačíme medzi dve špáradlá (ako to vidno na obrázku). Druhý spôsob je lepší, ak máme kratší knôt a nedá sa okolo špáradla obtočiť. 

obr. 10+11+12:

Olúpeme si voskovky. Ak máte krátke nechty, pomôžte si nožom. Odlomte alebo odrežte kúsok. Začala som s pruhovanou sviečkou, na ktorú som potrebovala vosk len z čajových sviečok. Vhoďte kúsok voskovky do roztopeného vosku z čajovej sviečky. Plameň som stále mala v pohotovosti a stišovala či pridávala som ho podľa potreby. Ak máte pocit, že farba nieje dostatočne sýta, pridajte ďalší kúsok voskovky. Za krátku chvíľu sa miešaním farba spojí s voskom, stiahnite plameň, vyberte nádobu (ak máte konzervu, tak chyťte okraj do klieští), a vylejte vosk do pripravenej nádoby vystlanej fóliou. Treba dať pozor, aby vám nekvapla voda z nádoby do obalu. Nelejeme priamo na knôt, bol by od farby. Necháme vychladnúť. 

obr. 13+14+15:

Zakiaľ mi tuhla táto prvá farebná vrstva, pripravila som si vosk na alobalové sviečky. Pomocou šrubováka a kladiva som na novinách (boli položené na utierke a drevenej doske) kúsok po kúsku rozbila starú sviečku. Nádobu na vosk som ešte za horúca utrela zvnútra toaletným papierom a tak som odstránila zbytky predošlého farebného vosku. Rozbitý biely vosk som v nádobe roztopila (bude treba toľko vosku, aké máte veľké nádobky na sviečky, odhadnete to okom), zafarbila kúskom voskovky a naliala do nádob vystlaných alobalom. Na jednu sviečku som použila dve vrstvy (šedú a čiernu voskovku), na druhú tmavo zelenú (pigment klesol na dno, takže to pôsobí zaujímavo). Nechala som stuhnúť. 

obr. 16+17+18+19:

Vrátila som sa k fóliovej sviečke. Opakovala som postup z obrázkov 10+11+12, kým som nedosiahla pruhovanú sviečku s piatimi farebnými vrstvami. Každú vrstvu som nechala vychladnúť pred naliatím novej. Ak chcete širšie pruhy, miesto jednej čajovej sviečky roztopte na každú vrstvu dve. 

obr. 20+21+22:

Po stuhnutí vosku som potiahla za potravinovú fóliu, ktorá trčala z nádobky a sviečka bola von. Fóliu som odstránila. Malo by to ísť ľahko. Ak v nejakých ryhách ostanú kúsky fólie, vyškrabte ich špičkou noža. Miniatúrne kúsky vosku, ktoré vám pri tom zašpinia sviečku, ľahko odstránite, ak sviečku ofúknete ústami, ale jednoduchšie je vymiesť všetky ryhy štetcom. S alobalovými sviečkami to šlo ťažšie, pretože sa mi vosk nalial aj medzi alobal a plastovú nádobu a prilepil sa tam. Musela som nechať nádobku chvíľu v horúcej vode, po obvode sa vosk roztopil a sviečku som vytiahla a odstránila alobal. 

obr. 23 - hotovo:

Nakoniec som plameňom zapaľovača opálila postupne celý povrch sviečok, aby sa ostré hrany a ryhy zjednotili, zaoblili a trošku zliali. Pozor, aby ste nezapálili knôt. Plameň stačí podržať pri sviečke len chvíľu, aby sa povrch neroztopil až príliš a "vrásky" by zanikli. Odstrihla som knôty na primeranú dĺžku a voilá, mohla som fotiť (vlastne ak mám povedať pravdu, tak upratovať po sebe). 

Tak, čo poviete na výsledok? Páčia sa vám "crackle" sviečky? :)

Myslím, že vlastnoručne vyrobená crackle sviečka v peknom balení poteší vašich blízkych ako darček a navyše je to praktická vec :)


Tip na záver: Súčasťou tejto tvorby bolo aj čistenie na záver. Bŕŕŕŕ, no kto to má rád...? Ale nebojte sa, ide to rýchlo, ak všetky veci (jednu po druhej) polejete vriacou vodou priamo z konvice a ešte za horúca ich umyjete hubkou a prostriedkom na riad. Máte hotovo!

****

Článok som prevzala zo sashe, kam som ho už dávnejšie prvýkrát publikovala. 

Domáce dúhové svetielka (FotoPostup)

Raz dávno som s neterami vymýšľala, čo spraviť na vianočný predaj, ktorý dostali za úlohu v škole. Museli niečo vlastnoručne vyrobiť a predať to. Napadli ma dúhové čajové sviečky a netere boli nadšené. Výroba je jednoduchá. Síce na to potrebujete pár hodín času, ale je zábava pozorovať, ako vám pod rukami postupne vzniká dúha. Je fajn, ak zapojíte deti, pokiaľ nejaké máte. Budú sa cítiť dôležité, že vyrobia vlastnými rukami niečo pekného. Na tejto výrobe je príjemné, že bordel je minimálny, pretože nikde nemáte prebytočné kúsky vosku. Tak poďme na to: 

Budete potrebovať - obr. 1:

Staré noviny ako podložku na celú prácu; hrniec na vodu; nádobu na vosk (môžete použiť konzervu, ktorá má na jednej strane stlačený okraj do "zobáčika", aby sa dobre vylieval vosk) - ja som mala keramický hrnček so zobáčikom, ktorý mal tú výhodu, že som ho mohla vziať za uško do prstov a nebolo horúce; voskové pastelky (kľudne zbytky); čajové sviečky; kliešte "kombinačky"; nôž; niečo na miešanie vosku (ja som mala malý kovový špíz) - ale môžete kľudne miešať nožom. 

Začneme - obr. 2:

Dáme hriať vodu do hrnca a položíme do nej nádobu na vosk. Ja som pre urýchlenie použila vriacu vodu z varnej konvice. Priebežne vodu do hrnca dolievame, lebo sa vyparí. Hladina vody by mala byť do výšky asi 1 cm nádoby na vosk. Viac netreba, lebo vás budú páliť ruky pri miešaní vosku. 

obr. 3+4:

Z hliníkového púzdra čajovej sviečky vytiahneme vosk za knôt. 

Vosk dáme aj s knôtom roztopiť do pripravenej nádobky. Občas zamiešame. Nikdy vosk netopte v nádobe na priamom ohni!

obr. 5+6+7: 

Keď sa vosk celkom roztopí, nožom z neho vylovíme knôt a malý kovový držiak knôtu. Mali by byť po kope.

V prípade, že sa oddelia, spravíme špičkou noža do kovového držiaka dierku do vosku, ktorý sa tam zachytil, a knôt pretiahneme dierkou. Stlačíme kliešťami, aby nevypadol a prstami ešte vyrovnáme kovové koliesko, lebo sa stlačením trošku pokriví. 

Knôt vložíme späť do hliníkového obalu. 

Pokračujeme - obr. 8+9+10:

Olúpeme si voskovky. Ak máte krátke nechty, pomôžte si nožom. Odlomte alebo odrežte kúsok. 

Vhoďte ho do roztopeného vosku. Plameň som stále mala v pohotovosti a stišovala či pridávala som ho podľa potreby. Ak máte pocit, že farba nie je dostatočne sýta, pridajte ďalší kúsok voskovky. 

Za krátku chvíľu sa miešaním farba spojí s voskom, stiahneme plameň, vyberieme nádobu (ak máte konzervu, tak chyťte okraj do klieští), a vylejeme vosk do pripraveného obalu. Treba dať pozor, aby vám nekvapla voda z nádoby do obalu. Nelejeme priamo na knôt, ľahol by do vosku a bol by potom od farby. Ak sa nám knôt v obale posunie, kľudne dolejme všetok vosk a potom chytíme koniec knôtu do prstov a posunieme do prostriedka. Necháme vychladnúť. Odporúčam mať pripravený obal na takom mieste, kde vám sviečka nebude zavadzať, lebo po naliatí vosku s ňou určitý čas nesmiete hýbať. Kým vosk aspoň trošku nestuhne. Inak sa obal prehne a vosk vytečie von. 

Končíme - obr. 11:

Tento postup opakujeme sviečku po sviečke, až kým nemáme sviečky vo všetkých farbách dúhy. Záleží na tom, akú farebnú škálu voskoviek máte alebo na tom, ako dlho sa vám bude chcieť hrať s farbami a miešat ich. Ja som teda netrochárila a spravila som 16 odtieňov. Som trochu maniak na farby ;-)

Postupovala som takto: začala som schválne žltou farbou a pokračovala až do ružovej bez toho, aby som musela hrnček umývať od vosku. Originálne farby voskoviek sú vyznačené hrubo. Žltá, svetlá oranžová, tmavšia oranžová, červená, tmavšia červená. Medzi ružovou a červenou som spravila ďalší odtieň, aby tam nebol tak veľký farebný skok, ale jemnejší prechod. Potom ružová. Vytrela som ešte horúci hrnček toaletným papierom - ide to skvele preč a za pár sekúnd je hrnček čistý a pripravený na ďalšiu farbu. Potom som zase zmiešala kúsok ružovej a fialovej farby. Fialová. Fialová + modrá. Tmavo modrá, (utrela som hrnček - aby mi zbytky tmavo modrej nezafarbili svetlo modrú), svetlo modrá, svetlo modrá + tmavo zelená, tmavo zelená, (utrela som hrnček), svetlo zelená, svetlo zelená + žltá. 

Dúfam, že ste sa z toho vysomárili... :)

Myslím, že výsledok je veselý a stojí za to. O čo krajšie je mať doma farebné svetielka miesto nudných bielych sviečok... 

Tento nápad sa skvele hodí aj ako darček, len asi zredukujte počet odtieňov :)

Tip na záver: Súčasťou tejto tvorby bolo aj čistenie na záver. Bŕŕŕŕ, no kto to má rád...? Ale nebojte sa, ide to rýchlo, ak všetky veci (jednu po druhej) polejete vriacou vodou priamo z konvice a ešte za horúca ich umyjete hubkou a prostriedkom na riad. Máte hotovo!

Ospravedlňujem sa za kvalitu poslednej fotky, tá mala byť práve ukážková. Neskoro som si všimla, že som to nafotila nezaostrene a nemohla som prefotiť, sviečky už boli preč, netere ich vzali na cestu k ich novým majiteľom. Ale na ukážku "sviečkovej dúhy" to určite stačí. Ďakujem že ste sa u mňa zastavili ;-)

****

Článok som prevzala zo sashe, kam som ho už dávnejšie prvýkrát publikovala. 

Akvarelové škvrny a štruktúry. Trocha farebných náhod do nášho šedivého kolotoča :)

Pred časom som troška experimentovala, pohrala som sa s farbami a dobre mi to padlo. Ak máte chuť, tu je v skratke postup, ako na to:

• ✽ Najprv som si napla 300g akvarelový papier štruktúrovanou stranou hore, aby sa počas schnutia vyrovnával. To znamená, že som ho prilepila na nelakovanú drevenú dosku maskovacou páskou (lepšie drží papierová, ale tú nemám a práca s ňou je náročnejšia). Nenapnutý papier ostane po vyschnutí zvlnený. 
• ✽ Potom som ho navlhčila čistou hubkou. Nie príliš na mokro, aby sa neodlepila páska. 
• ✽ Pripravila som si akvarelové farby, štetce, stojan na vajíčka (skvelý pomocník na miešanie odtieňov farieb), pipetu na kvapkanie vody či farby (inak na to výborne funguje okrúhly štetec), čistú vodu a handru. 

• ✽ Začala som. 

• ✽ Pridala som ďalší pás farieb a pokvapkala / pokropila ho čistým acetónom (ten sa mi zdal na efekty omnoho lepší ako alkohol). 
• ✽ Potom som pridala posledný pás - veľmi mokrý, do ktorého som kvapkala farby a tie sa rýchlo rozpíjali. Pridala som soľ, morskú aj obyčajnú. 

• ✽ Po vyschnutí (na druhý deň) som odstránila pásku a soľ. Na moje prekvapenie šla soľ z napnutého papiera ľahko. 

• ✽ Deň predtým som skúsila dať na papier alkohol ako prvý a doňho potom farbu, ale výsledok bol hrozný. Papier sa najprv napil akoholu a stmavol a pridaná farba neurobila žiadny efekt. Strata času. Tiež som skúsila pridať alkohol do suchej maľby - žiadny efekt. Tu je príklad štruktúr vytvorených alkoholom do vlhkej maľby. Podľa mňa nič moc. 

• ✽ Príklad štruktúr vytvorených acetónom do vlhkej maľby. Efektné. 

• ✽ Príklady štruktúr vytvorených pomocou vody a soli rôznej zrnitosti. Najkrajšie! 

• ✽ A teraz príklady využitia :) Najkrajšie miesta akvarelových štruktúr som použila ako motívy náušníc zaliatych živicou (bohužiaľ limity fotografií neukazujú celkom ich krásu): 

• ✽ Keďže ja mám rada výrazné farby, skúsila som spraviť aj tmavé odtiene. Tento pás som potom narezala na obdĺžniky. 

• ✽ Tie som prekryla pauzovacím papierom, ktorý tmavé farby pekne stlmil, aby potom písaný text bol dobre čitateľný. Spravila som z nich ďakovacie kartičky (snívam o takých z vlastnoručne vyrobeného papiera). Tu je niekoľko spôsobov, ako upevniť pauzák k podkladu (všetky bez použitia lepidla, pokiaľ nemusím, tak ho nepoužívam - treba čakať, kým zaschne a lepiaca páska zase vyzerá neesteticky). Využila som napríklad odrezky okraja papiera, ktoré boli pod maskovacou páskou, akurát sa dali pekne pretiahnuť cez dierky po stranách spravené dierkovačom. Druhý spôsob je tiež jednoduchý, zviazala som papier a pauzák raffiou. Tretí spôsob je scvaknúť obe vrstvy spinkovačom (stačí na dvoch stranách, keby toho bolo veľa, nevyzeralo by to dobre). Štvrtý spôsob je taký "na voľno" - papiere sú zviazané len na jednej strane špagátom, čo dovoľuje nazrieť pod pauzák :) Piaty spôsob je zviazanie napevno špagátom po oboch stranách. Text krásne vidno (prepáčte za to písmo, triasla sa mi ruka, už som bola hladná), ale farebný podklad pritom nezaniká. 

• ✽ Čerešnička na záver. Najkrajšia fotka, aká sa mi pri mojom zážitkovom výlete do sveta farieb podarila - krása mokrého akvarelu: 
  
• 
  

Ďakujem za pozornosť a teším sa na tie vaše farebné experimenty :)

Mariana 

****

Článok som prevzala zo sashe, kam som ho už dávnejšie prvýkrát publikovala. Budem vďačná za každý pribudnutý lajk na článok, priamo na sashe :)

Pravý 62-ročný herbár (DIY)

Skratka DIY vznikla zo slov Do-It-Yourself, po slovensky "urob si sám". Len keby náhodou niekto nevedel :) 

Dnes žijem v Anglicku, kam som sa prisťahovala k manželovi, ale pár rokov dozadu som žila-snila v meste, do ktorého som sa vždycky túžila dostať a nikdy som ani na chvíľočku neverila, že sa mi to podarí. Ale ono sa to stalo a ja som tam prežila päť, zo začiatku dosť ťažkých, ale šťastných rokov - moja milovaná Praha... 

Prešla som viacerými zamestnaniami aj zamestnávateľmi a nakoniec som zakotvila v jednej malej reklamnej agentúre, na pozícii, ktorá nemohla viac sedieť k tomu, čo som sa učila na strednej. Raz som dostala úlohu, o ktorej splnení je tento príbeh. Bolo to v roku 2007. Kreativci si vymysleli, že osloviť obchodný dom Flóra a ponúknuť im spoluprácu bude vhodné s nejakými kvetmi. Zavolali si ma k stolu, vysvetlili, o čo ide a ja som šla zohnať starý, rokmi používaný - herbár. 

Presedela som pri počítači tri dni hľadaním starého herbára vo všetkých možných inzerátoch a bazároch, pričom som sa dôkladnejšie zoznámila s pánom Googlom. Čas sa míňal. Nenašla som nič. Tak som si povedala, že ten herbár proste vyrobím. Cez jeden inzerát som kúpila herbár, čož bolo pätnásť sušených kvetov a tráv prilepených nevzhľadne lepiacou páskou na kancelárske papiere a každý z nich bol vložený do euroobalu. 

Začala som tým, že som obrúsila strany akvarelového papiera, lebo rokmi používaný papier je po stranách a hlavne na rohoch ošúchaný a ostrapkaný. Uložila som si papier, ako je vidieť na obrázku a brúsila som. Po jednom by to trvalo večnosť a keby som mala všetky papiere uložené do bloku, nevytvoril by sa žiadaný efekt tenších okrajov, boli by len zničené. Na rohoch som sa nebála papier výraznejšie poškodiť. 

Potom prišla na rad patina. Zaliala som si tri druhy čaju - čierny (hnedá patina), zelený (žltá patina) a ovocný (modro fialová patina). Papier som si rozložila na igelit a rôzne som ho fŕkala prstami namočenými do čaju, občas som pridala odtlačok prsta otáčajúceho stranu alebo som naň položila šálku s mokrým spodkom, aby sa vytvoril krúžok po omylom odloženej šálke. Nechala som schnúť a šla som robiť dosky. Papier krásne hral rôznymi farebnými škvrnami, čiže nehodami spôsobenými počas toľkých rokov používania. 

Základ dosiek som si spravila zo stredne hrubej lepenky, na ktorú som disperzným lepidlom prilepila tmavomodrý papier. Papier sa nemá lepiť lepidlom, ktoré obsahuje vodu, aby sa nezvlnil. Ale ja som presne toto potrebovala, aby boli dosky poznačené vlhkom. Zadnú stranu som potom ešte prehla, aby sa nalomila. Na miesta, kadiaľ malo ísť viazanie, som dala kovové očká čiernej farby. Na prednú stranu dosiek som spravila malý štítok s mojimi iniciálami - pretože herbár bol kedysi osobným vlastníctvom, dodalo mu to osobný rozmer. 

Najprv som si skúšala typ písma. Zámerne som nepoužila žiadny starý font, pretože herbár vyrobil niekto, kto sa v písme nevyznal a tak len okrasne a po svojom spravil nápisy, tak ako ho ruka práve viedla. Spočiatku som chcela použiť hnedý tuš, ale potom som sa rozhodla pre modrý, aby ladil s farbou obalu. 

Po skúšaní som nadpísala všetky listy. Všimnite si krásne škvrny vzniknuté rokmi. 

Prišiel posledný krok, na strany som nalepila kvety, ktoré som predtým opatrne odlepila z pôvodného papiera. Nafotila som si každú stranu (tentoraz za denného svetla), len tak pre seba na pamiatku... 

No a nakoniec - ako to už býva - mi ostal len bordel. Netuším, prečo som si ho nafotila :D Na obrázkoch je sada na vybíjanie dier na cvočky, igelit, na ktorom som patinovala papiere, šálky s čajmi, papierové vreckovky na odsatie prebytočného čaju z papiera, brúsne papiere, špagát a ako čerešnička na torte - ja s mojim novým starým herbárom vo všetkom tom neporiadku. Taká nostalgická spomienka :) 

Ráno som doniesla herbár šéfovi na stôl, všetci sa zhŕkli, brali ho do rúk, otvárali a hladili staré strany a pýtali sa, kde som ho kúpila. Povedala som, že som ho nemohla zohnať, tak som ho vyrobila. Neverili mi :D

Paradoxne tento herbár ostal v priestoroch agentúry, pretože nakoniec sa rozhodli Flóru neosloviť. Netuším, kde skončil. Možno u niekoho, kto si ho vzal k sebe domov, možno v koši... 

****

Článok som prevzala zo sashe, kam som ho už dávnejšie prvýkrát publikovala. Budem vďačná za každý pribudnutý lajk na článok, priamo na sashe :)

Reportáž z Londýna

Nie, nebude to žiadna veľkolepá fotografická seansa, len osobná jednohubka jednej rodiny. Ešte keď som pracovala v mojej obľúbenej práci v reklamke, a spomenula som, že idem (vtedy ešte) za priateľom k Londýnu, všetci kolegovia sa hneď vzrušili a jeden cez druhého spievali ódy na Londýn a ako by tam radi šli. Nikdy som na tom nič príťažlivého nevidela a to ani potom, čo sme jedno obdobie boli v Londýne každý mesiac. Síce sme nikdy nemali veľa času na prehliadku mesta, ale aj tak. Je to veľké mesto s veľkými budovami, rušná premávka, každý sa niekam ponáhľa... Klasika veľkomesta. Skôr mi vyhovuje "komorná" Praha. A úplne najviac by ma naplnila obyčajná prechádzka do prírody, ktorej Londýn proste podľa mňa nesiaha ani po päty. Skôr, ako londýnske pamiatky, drahé rohové kaviarne na jedno kopyto a krásne parky ohradené vysokými kovanými plotmi, kde je zakázané fotografovať (netuším, prečo), ma zaujal pohľad na ľudí, ktorých som si zavše všimla sedieť v kútoch veľkých budov, na hlavných uliciach, zababušených do špinavých spacakov, s nezáujmom hľadiacich kamsi do prázdna... Podľa mňa práve toto je realita, a zbytok je bublina.

Bol to taký "z núdze výlet", šli sme len vybaviť našej Sofii pas na ambasádu. Skoro ráno na vlakovej stanici v Rugby, odkiaľ sme nasadli na vlak smer Londýn:

Vo vlaku do Londýna, Sofia si prvýkrát naplno užívala hojdanie vlaku a všetko, čo bolo vidno oknom: 

Stanica London Euston, verejné záchody :D Nieže by tam bolo niečo extra zaujímavé, skôr ide o to, kedy sa mi chcelo vyťahovať foťák z tašky a zapínať ho :)

Prvýkrát sme si vyskúšali cestovanie klasickým londýnskym poschodovým autobusom, samozrejme sme si šli sadnúť hore, mali sme krásny výhľad: 

Pred návratom domov sme mali dosť času, takže sme ho využili "v prírode", čiže na lúke nachádzajúcej sa pri stanici. Zasvietilo slnko, takže to bolo príjemne osviežujúce :)

Dokonca sa tam našli aj zvieratká, holuby, divné včelomuchy lietajúce vo vzduchu na jednom mieste a motýľ: 

Sofia sa vyžívala v naháňačkách :D Samozrejme vždy prehrala, skončila v ockovom náručí, ale za odmenu ju aspoň pohojdal :)

Tak to je všetko, priatelia, dúfam, že vám to málo stačilo, asi sa zhodneme, že fotografka zo mňa nebude :D Každopádne, konečne máme prvú a zrejme aj poslednú pamiatku na Londýn. V akom veľkomeste ste boli vy? 

Po zrniečku radosti.

Vždy som hrdo vyhlasovala, že na sashe sa cítim ako doma, že tam rada a veľa trávim čas a že mi je tam príjemne. Veci sa zmenili, najvýraznejšie v poslednom období, keď tam sotva niekto sčerí hladinu či dokonca zmúti vodu. Nemá význam ani písať žurnály, veď o nich aj tak nikto nezakopne. Všetci sú buď vonku na slnku alebo niekde v prdeli. Každopádne ma už včera prepadla akási melanchólia - či beznádej? A stále sa ma drží. Je mi zo sashe smutno, ale hlavne nebaví ma už chodiť tam pozerať, čo je nového. Dnes mi padol zrak na jedny z najobľúbenejších napichovačiek a rozhodla som sa trochu im aktualizovať imidž. Keďže ich zostalo už len 5 párov, nafotila som ich nanovo pospolu a čuduj sa svete, spravilo mi to radosť! Takže tu je taká jednoduchá koláž zo zrniečok radosti:

Pripájam ešte fotky, ako vyzerajú na ušku, proste roztomilosť sama :) 

Vôňa ženy.

Včera sme boli s manželom a dcérou v meste na prechádzku a keď sme už vybavili, čo bolo potrebné, manžel ma prekvapil otázkou, či nezájdeme do parfumérie. To zaváňalo darčekom, takže som hneď súhlasila :D Predavačka nám dala na výber tri vône. Prvá bola Dolce & Gabbana, krásna svieža jarná vôňa, prirovnala by som ju k sviežej zelenej farbe. Druhá bola tuším Lacoste, sladká, okamžite som ju zavrhla. Tretia bola svieža, ale skôr letná, kvetinová. Viacej som sa prikláňala k prvej možnosti, ale videla som, že manžel preferoval tú poslednú. Hovoril niečo o lete a letných šatách a kvetoch :D Tak som sa rozhodla voňať mu podľa jeho chuti, veď mne sa páčila tiež. Bola drahá na môj vkus, ešte som taký drahý parfém nemala, ale čož, 30-ku má človek len raz :D Tu je, Hugo Boss Nuit:

Na nebi...

Hovorí sa, že kto si hovno pamätá, neustále žasne. S tým sa celkom stotožňujem, mám to totiž osobne odskúšané. Ale pre mňa osobne existuje ešte jedna okolnosť, keď môžem povedať, že neustále žasnem. Kolekcie vytvárané a ladené jednou múdrou ženou, ktorá má bezpochyby cit na krásne vecičky aj fotky. Skláňam sa pred jej vkusom a každý jej výber ma fascinuje. Túžim byť vo vytváraní kolekcií tak dobrá, ako ona. Volá sa minialab a toto je jej najnovší výber: (ďakujem!)

Mimochodom, ak by ste mali chuť sledovať, čo aktuálne jej znova vzniklo pod rukami, stačí mať účet na etsy, prihlásiť sa a kliknúť na jej profile na "follow". Verte, že sa vyplatí :)