Skratka DIY vznikla zo slov Do-It-Yourself, po slovensky "urob si sám". Len keby náhodou niekto nevedel :)
Dnes žijem v Anglicku, kam som sa prisťahovala k manželovi, ale pár rokov dozadu som žila-snila v meste, do ktorého som sa vždycky túžila dostať a nikdy som ani na chvíľočku neverila, že sa mi to podarí. Ale ono sa to stalo a ja som tam prežila päť, zo začiatku dosť ťažkých, ale šťastných rokov - moja milovaná Praha...
Prešla som viacerými zamestnaniami aj zamestnávateľmi a nakoniec som zakotvila v jednej malej reklamnej agentúre, na pozícii, ktorá nemohla viac sedieť k tomu, čo som sa učila na strednej. Raz som dostala úlohu, o ktorej splnení je tento príbeh. Bolo to v roku 2007. Kreativci si vymysleli, že osloviť obchodný dom Flóra a ponúknuť im spoluprácu bude vhodné s nejakými kvetmi. Zavolali si ma k stolu, vysvetlili, o čo ide a ja som šla zohnať starý, rokmi používaný - herbár.
Presedela som pri počítači tri dni hľadaním starého herbára vo všetkých možných inzerátoch a bazároch, pričom som sa dôkladnejšie zoznámila s pánom Googlom. Čas sa míňal. Nenašla som nič. Tak som si povedala, že ten herbár proste vyrobím. Cez jeden inzerát som kúpila herbár, čož bolo pätnásť sušených kvetov a tráv prilepených nevzhľadne lepiacou páskou na kancelárske papiere a každý z nich bol vložený do euroobalu.
Začala som tým, že som obrúsila strany akvarelového papiera, lebo rokmi používaný papier je po stranách a hlavne na rohoch ošúchaný a ostrapkaný. Uložila som si papier, ako je vidieť na obrázku a brúsila som. Po jednom by to trvalo večnosť a keby som mala všetky papiere uložené do bloku, nevytvoril by sa žiadaný efekt tenších okrajov, boli by len zničené. Na rohoch som sa nebála papier výraznejšie poškodiť.
Potom prišla na rad patina. Zaliala som si tri druhy čaju - čierny (hnedá patina), zelený (žltá patina) a ovocný (modro fialová patina). Papier som si rozložila na igelit a rôzne som ho fŕkala prstami namočenými do čaju, občas som pridala odtlačok prsta otáčajúceho stranu alebo som naň položila šálku s mokrým spodkom, aby sa vytvoril krúžok po omylom odloženej šálke. Nechala som schnúť a šla som robiť dosky. Papier krásne hral rôznymi farebnými škvrnami, čiže nehodami spôsobenými počas toľkých rokov používania.
Základ dosiek som si spravila zo stredne hrubej lepenky, na ktorú som disperzným lepidlom prilepila tmavomodrý papier. Papier sa nemá lepiť lepidlom, ktoré obsahuje vodu, aby sa nezvlnil. Ale ja som presne toto potrebovala, aby boli dosky poznačené vlhkom. Zadnú stranu som potom ešte prehla, aby sa nalomila. Na miesta, kadiaľ malo ísť viazanie, som dala kovové očká čiernej farby. Na prednú stranu dosiek som spravila malý štítok s mojimi iniciálami - pretože herbár bol kedysi osobným vlastníctvom, dodalo mu to osobný rozmer.
Najprv som si skúšala typ písma. Zámerne som nepoužila žiadny starý font, pretože herbár vyrobil niekto, kto sa v písme nevyznal a tak len okrasne a po svojom spravil nápisy, tak ako ho ruka práve viedla. Spočiatku som chcela použiť hnedý tuš, ale potom som sa rozhodla pre modrý, aby ladil s farbou obalu.
Po skúšaní som nadpísala všetky listy. Všimnite si krásne škvrny vzniknuté rokmi.
Prišiel posledný krok, na strany som nalepila kvety, ktoré som predtým opatrne odlepila z pôvodného papiera. Nafotila som si každú stranu (tentoraz za denného svetla), len tak pre seba na pamiatku...
No a nakoniec - ako to už býva - mi ostal len bordel. Netuším, prečo som si ho nafotila :D Na obrázkoch je sada na vybíjanie dier na cvočky, igelit, na ktorom som patinovala papiere, šálky s čajmi, papierové vreckovky na odsatie prebytočného čaju z papiera, brúsne papiere, špagát a ako čerešnička na torte - ja s mojim novým starým herbárom vo všetkom tom neporiadku. Taká nostalgická spomienka :)
Ráno som doniesla herbár šéfovi na stôl, všetci sa zhŕkli, brali ho do rúk, otvárali a hladili staré strany a pýtali sa, kde som ho kúpila. Povedala som, že som ho nemohla zohnať, tak som ho vyrobila. Neverili mi :D
Paradoxne tento herbár ostal v priestoroch agentúry, pretože nakoniec sa rozhodli Flóru neosloviť. Netuším, kde skončil. Možno u niekoho, kto si ho vzal k sebe domov, možno v koši...
****
Článok som prevzala zo sashe, kam som ho už dávnejšie prvýkrát publikovala. Budem vďačná za každý pribudnutý lajk na článok, priamo na sashe :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára